Měniči gum

Môj obstarožný Oplík mi na začiatku roka 2019 dal párkrát najavo, že by to chcelo generálku motora. Všetko bolo jakž takž OK, ale tie štarty za studena už boli také vlažnejšie, zvuk motora v nižších otáčkach nebol úplne hladký, a blížil sa termín výmeny rozvodov. Na kontrolkách mi párkrát naskočilo žlté kura a diagnostika z Alibaby, ževraj P0170.

Áno, cena takejto opravy asi prevýši cenu môjho starého auta, ale mala som k nemu zvláštny vzťah. O auto som sa za tých desať rokov čo som ho mala starala viac, ako ľudia bežne investujú do údržby, a chcela som si ho nechať tak dlho, ako sa len bude dať. Povedzme, že dať tridsať-štyridsať litrov v prepočte na české koruny za preleštené ventily, nové piestne krúžky, pretesnený motor, nové rozvody, vymenený olej, filtre a pár ďalších blbostí som plánovala tak či tak, plus nejaké díško, keď budem spokojná. Na druhej strane som samozrejme zvažovala cenu takejto roboty. Chcela som dať zarobiť nejakému známemu, alebo niekomu tuto v okolí, komu sa dá veriť.

Som dlhodobo pracovne v zahraničí, takže som najprv zvážila ponuku štyroch miestnych servisov neďaleko mojej roboty. Najlacnejšie to vychádzalo vo firme Omar & Umar za 600 éčiek a u bratov Moha a Med za 700. Pán Big van Prick pýtal 1200 a pán Suck Y. Cock 1300. Už už som bola nalomená ísť do Van Pricka, keď som sa dozvedela, že aj Cock aj Prick prenechávajú svoje kšefty prvým dvom a len si účtujú “za sprostredkovanie”. Takže takto by to nešlo.

Náhoda mi do cesty poslala stáreho známeho, ktorý šéfuje malému servisu u nás doma, a s ktorým som sa kedysi pravidelne stretávala na intrákoch. Prehodili sme pár slov a sľúbil mi, že by to šlo, aby som mu svoje auto priviezla niekedy v lete. Volajme tohto kamaráta napríklad Jurko.

Po finálnej dohode v lete po ceste k Jurkovi presne v deň, ktorý bol oficiálne najteplejším dňom v roku 2019 som kúsok pri Plzni zistila, že ručička teploty motora išla “za roh” a že varíme. Okamžite som zastavila a bolo jasné, že tých 400km proste po vlastných nedám, ak teda nechcem ten motor úplne uvariť. Vyzeralo to tak, že voda stekala dole okolo chladiča. Chladičová prvá pomoc v modrej plastovej flaši nepomohla ani po doliatí po vychladnutí motora a následnom krátkom nahodení na najbližšej odbočke z dialnice. Nič uvoľnené, čo by sa dalo nasadiť naspäť nebolo vidno, tak som to nechcela viac dráždiť. Šťastie v nešťastí bolo, že z dialnice bola, na pohľad asi 400 metrov benzínová pumpa. Počkala som 20 minút kým to trochu vychladlo, doliala som do chladiča kvapalinu zo zásob čo so sebou pre istotu vozím a s cikajúcím chladičom som došla až na odstavné parkovisko na benzínke. Personál mal pochopenie. Minula som nemalú sumičku za občerstvenie, tak nikomu nevadilo, že si tam počkám na odťahovku.

Nikdy predtým som toto v tom aute nezažila, všetko je raz prvý raz. Jurko ma ževraj nemohol odtiahnuť. Pripravoval vo svojej garáži vozy na Rallye Púchovská Guma. Provinčná autořachanda pod patronátom miestneho výrobcu pneumatík. Nechcela som to moc hrotiť, lebo v tom období ževraj v okolí Púchova väčšina majiteľov penisov trpí piaprismom a nechcela som, aby sa niekomu niečo zlé prihodilo a ublížil si.

Našťastie kamarát z detstva v Južných Čechách, Petr, žiadne závody nejazdí a zdvíha telefón, takže o štyri hodiny neskôr mal môj stroj na valníku a spokojne sme obaja fajčili v kabíne jeho odťahového auta na ceste do Púchova. Bolo by fajn podotknúť, že na valník vyšiel Oplík po svojich, žiadne chybové hlášky sa nekonali, len som opäť zúfalo a celkom zbytočne doliala kvapalinu do chladiča. Okrem toho mini prúdu chladiacej kvapaliny, keď na minútu bežal motor, nikde nič netieklo.

V Púchove som k Jurkovi zišla “po svojich”, prešla asi 200 metrov do dielne, do jednej ruky som mu dala kľúče, do druhej 1250 éčiek vytiahnutých z bankomatu vedľa jeho servisu a zaželala mu veľa šťastia. Jurko vyzeral, že nebol rád, že ma vidí. Myslela som si, že to bude tým, že je unavený a má toho dosť pred pretekmi. To som ešte netušila, čo ma čaká.

Po troch týždňoch som sa odvážila zavolať Jurkovi, že ako sa veci majú. Dostalo sa mi približne takejto odpovede: “Sorry kámo, sľúbil som žene, že pôjdeme tento víkend na Mallorku a chalani v dielni pripravujú vozy na ďalšie závody. Ide sa Rallye Jánošíkova Valaška v Terchovej. A musíme tam byť!” Valaška je valaška, to je dôležité, a spokojná manželka ešte viac. To sa určite prejaví na kvalite odvedenej práce, keď nebudem pánov v servise stresovať a naháňať.

O týždeň neskôr som dostala SMSku: “Sorry, že nezdvíham, bol som so synom na golfe a potom s dcérou na parkúre, chalani už na tom robia, voda ti vytiekla cez rozjebanú vodnú pumpu, diely na generálku sú objednané”.

Na ďalší týždeň ďalšia SMS: “Sorry, že si sa nedovolala, chalani pripravujú autá na Kotlebov Pohár v Starých Zámkoch. A tam musíme byť. Ale máme problém. Zgenerálkovali sme ten tvoj motor a padá nám to do núdzového módu a nejde pridať plyn”.

Ďalší týždeň, ďalšia SMS: “Sorry, že si sa nedovolala, musím ísť tento týždeň so ženou na Kanáre, a chalani pripravujú autá na Pohár Swarzového bábkového divadla z Pezinka, ale moj technik prisahá, že máš na chuja ECU”. Neriešila som, že dokým som Jurkovi dala auto, tak ECU fungovala bez problémov, pokukala som na nete a objednala secondhandovú, repasovanú ECU za 150 éčiek a poslala poštou Jurkovi aj s kľúčom a krúžkom. Sú to profíci a určite vedia, čo robia.

Za ďalších päť týždňov a asi desať telefonátov som sa dozvedela, že možno je zlé čidlo otáčok, možno čidlo teploty, a že sú možno dojebané aj iné dráty, vstrekovače a čo ja viem čo ešte. Začala som na Jurka tlačiť. Páni ževraj stále vychádzali z teórie, že problém je v elektrike.

Za auto bola odslúžená omša v miestnom kostole a zavolaný vymetač Diabla z Russelsheimu. A? Nič.

Po viac ako troch mesiacoch dozrel čas na velice hlboký nádych a myšlienku to u Jurka ukončiť.

Zavolala som švagrovi. Švagor keď má chuť sa v niečom realizovať, tak veci dotiahne do konca tam, kde iní končia. Švagor nesklamal. Švagor odtiahol auto do jeho obľúbeného nemenovaného servisu. Povedzme, že sa to miesto volá trebárs Dunajská Utorok. V servise v Utorku prišli páni na to, že Jurkovi chalani zle poskladali rozvody a že protikrúžok senzoru otáčok klikovky bol poškodený, evidentne kvôli tomu, že keď piest, alebo ojnička “skĺzla a buchla do neho” v priebehu nešetrnej manipulácie pri generálke.

Šťastie v nešťastí bolo, že ECU nepustilo motor do otáčok, aby sa to nedojebalo ešte viac. Trojmesačná agónia v najdôležitejšom probléme vyriešená za dve hodiny. Čerešničkou na torte bolo, že ževraj niekto dolial do automatickej prevodovky obyčajný motorový olej a že páni v Utorku overovali aj to, čo nemuseli. Fľašku so vzorkou tej podivnej olejovej zmesi mám stále v garáži, keby vedel niekto o nejakej skúšobni, kam by som to mohla poslať, aby som sa dozvedela, čo to je. Jurkovi chalani sa síce dušovali, že na prevodovku nikto nechytal, ale po predaní auta bola poškodená jedna hadica z chladiča prevodovkového oleja a kvapkal z nej olej, čo sa predtým nedialo. Nikto ju musel vycvaknúť a potom silou a zle nasadiť naspäť. Vyfučaná klíma, ABS štrajkoval, termostat trvalo zašprajcovaný a P0170 tam teraz vyskakovalo stále, aj keď už to konečne išlo. V zozname činností od Jurka som sa ešte dočítala, že namiesto 5W40 mám v motore 10W40, aj teda napriek tomu, že bola v motorovom priestore visačka ako krava od minulej výmeny oleja o tom, že čo sa tam lialo predtým. Nie že by to bolo kritické, ale prečo?

A čo na to všetko Jurko? No na to sa dá asi ťažko niečo povedať. Jurko bývaval celkom fajn a vždy som ho poznala ako fajn človeka. Vyzerá to tak, že to jeho ľudia proste posrali niekoľkonásobnou fušerinou a nedôslednosťou, alebo že to Jurko nemá vo svojom servise úplne pod kontrolou. Ťažko povedať, že čo je horšie. Jurko zadával prácu na aute aj ďalším ľuďom, ktorí hľadali chybu tam, kde ju nemohli nájsť, lebo tam proste nebola, alebo nevedeli, čo robia. Všetci títo ľudia to asi nerobili zadarmo, aby to nakoniec dali dokopy švagroví známi v servise v Dunajské Utorku za zlomok predchádzajúceho času. A ani oni to nerobili zadarmo. Ľuďom v Utorku zaplatil švagor dodatočných asi 480 éčiek, aby sa dalo s Oplíkom odísť po svojich. Len zhodou šťastnej náhody nedošlo k likvidačnej škode na prevodovke, slovami servisákov z Utorku. Jurko povedal, že sa k tomu postaví čelom, vrátil mi 330 éčiek a požičal mi dodávku na cestu do Brusele, aby som tam bez Oplíka mohla po letných prázdninách aspoň odviesť manžela, nervného stafbulíka, pubertálnych potomkov a zásoby proviantov od svokry.

Švagor ešte zaskočil do LPG servisu, aby sa zistilo, prečo po “generálke” prestal fungovať plyn. Servisák povedal pár slov o koňoch a chvostoch, zobral spájkovačku, pripojil odtrhnuté pojistkové púzdro a do štvrť hodiny plyn fungoval. Vypýtal si za to 30 éčiek.

S autom som mesiac po Vianociach odišla naspäť do Brusele s tým, že by som mala nechať dorobiť veci, ktoré mi švagor napísal.

Ďalšou náhodou, tentokrát šťastnou bolo, že mi kolega z práce doporučil človeka, volajme ho napríklad pán Vinco, ktorý už nejakú dobu pracuje a žije v Bruseli. Pán Vinco je stará škola, velice tichý pán, čo viac robí a menej kecá, pôvodom z východu, ako my. Nenápadný pán, ktorého najčastejšou vetou je: “Tak to privez, pozrem sa na to.” Potom väčšinou býva telefonát a ďalšia veta: “Dojdi, máš to hotové.” Pán Vinco objednal a vymenil hadicu k chladiču prevodovkového oleja za 100 éčok aby teda už nekvapkal prevodovkový olej, dal nový termostat za 15 éčiek, nad rámec nutnosti, ale s mojím súhlasom novú palivovú pumu za 170 éčok, nový palivový filter, vymenili sa pre istotu obidve lambdy. Éčka som už prestala počítať. Niekto húli, niekto vráža prachy do kuriev, niekto má náročnú ženu. Ja mám Opla. Olej v motore a filter oleja mi pán Vinco pre istotu vymenil, a ako bonus zadarmo. P0170 sa takmer prestal objavovať, len sa tá chybová hláška občas ešte objavila, ale motor bežal už celkom kultivovane.

Veci a plánované opravy okolo Oplíku sa ťahali celý rok, podľa toho ako bol a nebol čas, a ako bol nejaký extra cash. Nemôžete zabúdať na to, čo bol rok 2020 zač, a že sme mali niekoľko lockdownov, že pár známych zo servisov ochorelo a ležalo a nebola to len chrípôčka, že sa za rok 2020 nezarobilo toľko ako za 2019. Optikou tohto vidím ako úspech, že stroj najazdil ďalších 5000km. Asi by som mala ešte podotknúť, že po Jurkovej “generálke” Oplík žere jeden liter motorového oleja na 1000 km, čo predtým nerobil, a to teda teraz už olej ani viditeľne z prevodovky netečie, po tom, čo to po jeho teamu dalo pár iných ľudí ako tak dokopy.

Oplík sa ešte raz dostal domov v lete 2020, keď dal švagor nie úplne dokončený voz na prehliadku istému Pánovi Tajomnému v servise neďaleko Rimavskej Nedele, pretože chlapci v Dunajské Utorku sa ževraj odmietli stroju viac venovať, lebo že bolo vonku teplo. Pán Tajomný úplne odstránil občasný problém s P0170. Nepovedal mi ale ako, alebo som to z jeho kryptoprejavu nepochopila. Pán Tajomný mi odkázal, že mám vybúchaný katalyzátor. Len škoda, že som do toho hrnca pozerala týždeň predtým a týždeň potom s pánom Vincom, a teda všetko panensky nedotknuté. Celkom zaujímavý prístup od Pána Tajomného. Pán tomu evidentne celkom rozumie, ale jeho komunikačný protokol sa nezdal kompatibilný s mojím, a pán mi asi chcel predať katalyzátor, ktorý som nepotrebovala.

Dnes, v januári 2021 po sedemnástich mesiacoch táto story stále neskončila. Alebo teda skončila. Oplík sa začal chovať tak trochu ako Fiat a okrem toho, že teraz žere olej, tak pod 15C sa mu nechce štartovať. Ja by som celkom aj bojovala, ale teda koronapakáreň ešte neskončila a riešim existenčné záležitosti, a nakumulovalo sa niekoľko ďalších vecí, tak som sa to rozhodla odpískať.

Celú rodinu mi po Silvestri skolil čínsky vírus a teda boli to velice nepekné tri týždne. Žiadne rečičky o tom, že mladých sa to netýka, keď som zažila šestnásťročného potomka jak s štyriciatkami teplotami halucinuje a ja behám okolo s tuberáckym kašlom, pravidelnou grcačkou, sračkou, horúčkou a hlavou na prasknutie. A asi ani to by ma nezastavilo v túžbe nechať stroj dokončiť. Došiel mi ale minulý týždeň mail z radnice, že parkovacie miesta pred domom sa spoplatňujú o ďalších 150 éčiek oproti minulému roku, pokiaľ mám neelektrické alebo aspoň nehybridné auto. A možno by som tých 150 éčiek dala, ale starosta mesta, hovorme mu napríklad pán Sadíq Cunt, územne rozšíril a zdražil výpalné za vjazd do centrálnej časti mesta pre neelektrické autá. A to už by bolo skoro 50 éčiek denne aj pre moje ekologické LPG.

A tým to vážení skončilo. Pred domom parkuje zánovný Prius. V princípe nemám problém s hybridom, len škoda, že to išlo zrovna takouto cestou. Trpký pocit zostal a o kamaráta menej. Celá story je ako prísť k doktorovi so zlomenou rukou a domov ťa dovezú so zlomenými nohami, vyrazenými zubami, otrasom mozgu, nahluchlého a s horúčkou. A že vraj zlaté ručičky v remesle.

Tiež ste si niekedy niekde nechávali generálkovať motor?

PS: Príbeh sa samozrejme nikdy nestal, ide o cvičný sloh, miesta, mená a prítomný vesmír boli vymyslené. Taký bordel nie je nikde a niečo také by sa na Slovensku nestalo. Možno sa to stalo v Albánsku, Macedónsku alebo Turecku. Alebo v Čechách? Ak sa to zdá niekomu povedomé, tak by mal skúsiť nejaký iný glóbus.

07.02.2021 Piroška K.

Související články: