…a teraz sa za to veľmi hanbím. Hanbím sa hádam, ako som sa nikdy v živote nehanbil. Séria nešťastných a hlúpych náhod ma núti prehodnocovať svoje postoje.
Nechce sa mi veriť, že za tak krátky čas sa môže toľko zmeniť. Niekto by naozaj mal zobrať spravodlivosť do vlastných rúk. Slovenská republika sa pred takmer dvomi rokmi stala suverénnym členom EÚ. V pamätnom a jedinom platnom slovenskom referende som aj ja svojim hlasom prispel k zdarnému ukončeniu celého prístupového procesu. Konečne sme vstúpili do „civilizovaného, vyspelého a demokratického spoločenstva“; stali sme sa euroobčanmi. No môžem sa na to vysrať! V našom veľkom európskom spoločenstve totiž existujú euroobčania prvej a euroobčania druhej kategórie.
Po malom pracovnom programe v Bratislave sme piati v utorok 4. apríla 2006 prekročili Slovensko-Rakúske hranice na hraničnom prechode Jarovce. Zámienkou na krátky výlet mimo zabehaných koľají bol nákup lacnej športovej obuvi v nákupnom centre v dedine Pandorf asi 25 km od hlavnej slovenskej dediny – Bratislavy. Nikto z nás tam ešte nebol, mali sme čas, pohonné hmoty, vozidlo a aj konštelácia posádky spomínaného automobilu bola viac ako vyhovujúca. To, že ide o nákupné centrum pre frikulínov a bratislavské štetky nám bolo dobre známe. Čo-to sme počuli, ale údajne je lepšie raz vidieť ako stokrát počuť…
Poslušne sme stáli s autom grand voyager vo fronte, kým nás rakúsky colník láskavo a milosrdne vpustí na územie Republik Österreich. Ach, konečne na západ! Nasledujúce udalosti mi doteraz pri akejkoľvek spomienke na ne neskutočne zvyšujú hladinu adrenalínu v krvi. Kúsok od colnice a zároveň šikovne umiestnenej zmenárne, zaparkovalo Porsche Cayeene. Dobre sme sa zabavili. Z auta so značkou okresu Prievidza, vystúpil nabúchaný buzerant s kozačkami, či ako sa to volá, z krokodílej alebo hadej kože, v úzkych gatiach, priliehavom tričku a melírom. Blonďavá štetka, ktorú bral do austrie na nákup, zostala sedieť v Porsche. Takí Mojsejovci na výlete. Smiech a fóry na adresu vydareného páriku nás čoskoro prešili. Ten čurák sa po vykonaní svojej finančnej potreby namieto zaradenia na koniec nedlhej fronty, zaradil suverénne pred Peugeot 106, čo stál rovno pred nami. Melírovaný chudák takmer obral 106-ke ľavý predný blatník a suverénne sa tlačil dopredu. Zostali sme sedieť jak pripečení. Nič sme neurobili! Zbabelo sme sedeli, neschopní sa hnúť, a nabúchaného kripla sme ako slušne vychovaní chlapci pustili.
Poznatok 1: V slovenskej modifikácii EÚ k víťazstvu stačí zaskočiť súpera drahým autom a trápnymi topánkami.
Nákupné Outlet centrum sme zdarne našli. Ružové a pistáciové fasády s bohatým tvaroslovím hovorili jasnou rečou. Neviem, prečo sme sa hneď neotočili. Svetoznáme hustoznačky lákali chudákov a frikulínov z BA na nákupy. Námestíčko s obchodnými pasážami sme zobrali útokom. Obšmietali sme sa zo shopu do shopu podľa jednoduchej logiky. Vždy sme si prezreli odchody s topánkami tak ako boli usporiadané okolo centrálneho parkoviska, kým sme nedošli až k miestu kde sme našu obhliadku začali. Pekne systematicky v smere hodinových ručičiek. Ako jediný som si zakúpil bačkory, ktoré aj s výraznou zľavou stáli asi toľko čo u nás, ale keď už sme boli na tom výlete… Sadli sme do vozidla, chystajúc sa na cestu domov. Nestihli sme ani zavrieť dvere, keď k auto priskočili nejakí pičúsi v teplákových súpravách a so slovami Polizei mávali nejakým preukazom a ťahali nás jedného za druhým von s auta. Únikovú cestu zablokovali uniFORMOVANÍ Polizeiti so svojou plechovicou. Nasledovala osobná prehliadka členov posádky, asi štyria v teplákoch maskovaní detektívi prehľadali auto, naše osobné veci, peňaženky, doklady, vrecká. Štartoval som notebook, aby som prehliadkou mojich osobných dát dokázal, že je môj! Tí chrapúni nevedeli pochopiť, ako sme si piati mohli kúpiť v ich úžasnom Outlet centre iba jedny stupídne bačkory! A neplatiť v hotovosti, ale s použitím MasterCard dokonca s menom majiteľa, ktorý sa vedel preukázať platným dokladom totožnosti! Kde na to tá slovenská žobrota berie? Keď som sa sťažoval a vysvetľoval jedinému Polizeitovi, čo ako tak vedel anglicky, prečo sme prišli, smial sa mi do očí a ironicky si húdol svoje o zlodejoch z východu. Hajzel! Pod prednou kapotou nášho auta našli tí grázli motor a s dlhým nosom odišli.
Poznatok 2: päť chalanov medzi 20-30 na výlete v Rakúsku = čistá zlodejina.
Keď vezmem do úvahy, že Slováci asi nemajú v Rakúsku už od začiatku 90-tych rokov veľmi dobré meno, isté „nebezpečenstvo“, pre Rakúsku bohabojnú a našliapanú ekonomiku naozaj mohlo z našej strany hroziť.
Neviem si však predstaviť menej nápadnú skupinu vreckových zlodejov pohybujúcich sa v takmer ľudoprázdnom nákupnom centre! Neviem si predstaviť, kedy by sme stihli schovať všetky nakradnuté a pod tričkom ukryté vetrovky, rifle, rádiá, televízory a iné posledné výkriky outlet módy, keď sme si sotva stihli sadnúť!
Ale keby som bol rakúsky Polizeit, zavrel by som oči, stál by som o polnoci v neosvetlenom tuneli pod Mont Blancom a bol ožratý ako divá sviňa, tak by to šlo. Inak fakt neviem.
Najhoršie, ale úplne najhoršie zo všetkého je, že všetci tí nekompromisní zástupcovia zákona po čine zdúchli jak smrad. Nepovedali ani slovo. Nepočuli sme žiadne Bitte, žiadne Danke, žiadne Entschuldigung! Skrátka nič! Pre civilizovaných občanov EÚ sme boli skrátka zlodeji z východnej EÚ. Od čias Rakúska-Uhorska sa toho veľa nezmenilo. Druhá trieda, nuly, nanajvýš, tak s láskavým dovolením eurorakúskoobčanov, schopní drhnúť hajzle niekde vo Viedni. Hanbil som sa, že mi, drzí a nadurdení, Slováci sme vstúpili do ešte drzejšej a nadurdenejšej, zato „civilizovanej“ EÚ. Hanbím sa za euroobčanovov prvej, ale zároveň aj druhej kategórie; po utorku sa hanbím byť európanom.
Raz darmo: „Ty móžeš vedeť anglicky, ale keď nemáš peňáze…“
Prečo sme sa nebránili? Prečo sme razantnejšie neprotestovali? Prečo sme toto strpeli? Neviem. Boli sme zaskočení, boli sme na „ich“ území, boli sme len Slováci na výlete v EÚ. Fakt neviem.
Na všetky bruselské stratégie a smernice o dobiehaní USA a marťanov a bohvie koho ešte môžeme celkom isto zabudnúť, kým sa nenaučíme byť k sebe slušní a tolerantní. Prišli sme na návštevu k susedom a oni nás bez akéhokoľvek dôvodu šacovali ako zlodejov a úkladných vrahov.
Aj keď ma spolujazdci nahovárali, svoje nové bačkory som po tom prepade nevrátil. Istý je len môj poznatok 3: pokiaľ to nebude otázka života a smrti v Rakúsku už neminiem ani Euro cent, a kým sa to len trochu bude dať, rakúskemu územiu a Rakúšanom sa širokým oblúkom vyhnem.
Desím sa ešte jednej veci. Ako sa budeme tváriť my, keď by podľa smelého plánu malo aj na slovenské pomery chudobné Bulharsko a Rumunsko vstúpiť do „našej EÚ“.
(Zatím nikdo nehlasoval)