Prečítal som si Váš článok o inaktivovanej vakcíne proti COVID-19, ako aj miestami veľmi inteligentnú diskusiu. Páči sa mi Váš prístup, trochu mi pripomína ako som sa k téme očkovania dostal ja v roku 2007.
Teoreticky môže byť inaktivovaná technológia mierne bezpečnejšia, čomu by nasvedčoval aj (katastrofálny) výskyt hlásení podozrivých nežiaducich udalostí génových preparátov. Isté to však celkom nie je.
Totiž, technológia inaktivovaných vakcín je síce staršia, ale nie je nutne tak dobre preskúmaná ako by (právom) človek očakával. K svojej funkčnosti totiž väčšinou potrebuje adjuvans, a ten dokáže spôsobiť alergie a autoimunitné problémy.
Je temnou tvárou medicíny, že adjuvansy sa historicky začali používať „lebo fungovali“, a s hlboko zakoreneným presvedčením, že sú bezpečné (čo sa naivne predpokladalo na základe vtedajších mylných predstáv o bezpečnosti hliníka).
Tento stav zotrval prakticky 80 rokov až do minulého desaťročia, kedy sa mechanizmus účinku začal hlbšie študovať. Aj teraz je poznanie o nich len v začiatkoch, no to, čo o nich už vieme, vedie desiatky vedeckých tímov k usilovnej (a zatiaľ neveľmi úspešnej) práci na nových adjuvansoch, ktorými by sa snáď mohol v budúcnosti nahradiť. Liekové agentúry to zatiaľ kryjú prístupom, že bezpečnosť dosiaľ používaných adjuvansov sa nemusí dokazovať (aj keď ju nikto nikdy nedokázal). Klinické skúšky sa vyžadujú len u nových adjuvansov.
To, že sa hliníkové adjuvansy používajú dlhodobo, je zároveň len zanedbateľnou výhodou z hľadiska poznania bezpečnostného profilu, a to kvôli súčasnému medicínskemu systému, ktorý je prakticky neúčinný v zisťovaní zriedkavých, dlhodobých nežiaducich účinkov s dlhým nástupom. Lekár a pacient, vychovávaný v duchu tradície „vakcíny sú bezpečné“, si nedokáže dať do súvisu ani nežiaduci účinok uvedený priamo v letáku (to je opakovaná a fakticky štandardná skúsenosť). Tým menej sa to stane u dlhodobých a zriedkavých nežiaducich účinkoch s dlhým nástupom.
Riešením by bola dlhodobá placebom kontrolovaná štúdia porovnávajúca celkové zdravie očkovaných/neočkovaných ale takéto niečo sa „z etických dôvodov“ nerobí.
A už len maličký detail – vakcíny proti prasacej chrípke mali v Austrálii výrazne vyšší výskyt neurologických nežiaducich účinkov než iné chrípkové vakcíny vyrobené rovnakou technológiou. Po 2 rokoch skúmania výrobca priznal, že príčinou bol pravdepodobne samotný antigén (inaktivovaný vírus). To je len jeden príklad, že nová vakcína je vždy nová, aj keby bola technologicky totožná s predošlými.
Ak by niekto chcel trochu načrieť do problematiky adjuvansov, ponúkam pre začiatok tieto články:
rizikaockovania.sk/dok/dieta/veda_2013_07.pdf
rizikaockovania.sk/dok/dieta/veda_2013_12.pdf
rizikaockovania.sk/dok/dieta/veda_2016_10.pdf
rizikaockovania.sk/dok/dieta/veda_2016_11.pdf
rizikaockovania.sk/dok/dieta/veda_2020_06-07.pdf
Oficiální odpověď Ministerstva zdravotnictví.
Vážený pane,
vážíme si důvěry, se kterou se obracíte na Ministerstvo zdravotnictví.
Česká republika se k nákupu očkovací látky Valneva bohužel nepřipojila, stejně tak jako řada dalších států. Smlouva s výrobcem byla uzavírána jako poslední, v okamžiku, kdy již ČR má závazně objednáno dostatečné množství vakcín, mezi nimi i „tradiční“ proteinové vakcíny Novavax a Sanofi. Dodání Novavax očekáváme na počátku roku 2022, naopak Valneva by podle dostupných informací měla být na trhu až na počátku léta 2022.
Nevím, jestli už to tu někdo psal, ale na Valnevu to u nás nevypadá https://archiv.hn.cz/c1-66998910-vakcina-od-valnevy-sazi-na-lidi-kteri-se-zatim-odmitaji-ockovat-unie-uz-si-rezervovala-60-milionu-davek.
Teda i já se rozhoupal a napsal jsem jim na ministerstvo, že proč to, když tak nutné potřebují všichni opíchat. Ale nedělám si iluze, že mi odpoví.
Petice na nakup Valnevy
https://www.petice.com/valnevu_v_r_chceme
Petice na nakup Valnevy
https://www.petice.com/valnevu_v_cr_chceme
Prečítal som si Váš článok o inaktivovanej vakcíne proti COVID-19, ako aj miestami veľmi inteligentnú diskusiu. Páči sa mi Váš prístup, trochu mi pripomína ako som sa k téme očkovania dostal ja v roku 2007.
Teoreticky môže byť inaktivovaná technológia mierne bezpečnejšia, čomu by nasvedčoval aj (katastrofálny) výskyt hlásení podozrivých nežiaducich udalostí génových preparátov. Isté to však celkom nie je.
Totiž, technológia inaktivovaných vakcín je síce staršia, ale nie je nutne tak dobre preskúmaná ako by (právom) človek očakával. K svojej funkčnosti totiž väčšinou potrebuje adjuvans, a ten dokáže spôsobiť alergie a autoimunitné problémy.
Je temnou tvárou medicíny, že adjuvansy sa historicky začali používať „lebo fungovali“, a s hlboko zakoreneným presvedčením, že sú bezpečné (čo sa naivne predpokladalo na základe vtedajších mylných predstáv o bezpečnosti hliníka).
Tento stav zotrval prakticky 80 rokov až do minulého desaťročia, kedy sa mechanizmus účinku začal hlbšie študovať. Aj teraz je poznanie o nich len v začiatkoch, no to, čo o nich už vieme, vedie desiatky vedeckých tímov k usilovnej (a zatiaľ neveľmi úspešnej) práci na nových adjuvansoch, ktorými by sa snáď mohol v budúcnosti nahradiť. Liekové agentúry to zatiaľ kryjú prístupom, že bezpečnosť dosiaľ používaných adjuvansov sa nemusí dokazovať (aj keď ju nikto nikdy nedokázal). Klinické skúšky sa vyžadujú len u nových adjuvansov.
To, že sa hliníkové adjuvansy používajú dlhodobo, je zároveň len zanedbateľnou výhodou z hľadiska poznania bezpečnostného profilu, a to kvôli súčasnému medicínskemu systému, ktorý je prakticky neúčinný v zisťovaní zriedkavých, dlhodobých nežiaducich účinkov s dlhým nástupom. Lekár a pacient, vychovávaný v duchu tradície „vakcíny sú bezpečné“, si nedokáže dať do súvisu ani nežiaduci účinok uvedený priamo v letáku (to je opakovaná a fakticky štandardná skúsenosť). Tým menej sa to stane u dlhodobých a zriedkavých nežiaducich účinkoch s dlhým nástupom.
Riešením by bola dlhodobá placebom kontrolovaná štúdia porovnávajúca celkové zdravie očkovaných/neočkovaných ale takéto niečo sa „z etických dôvodov“ nerobí.
A už len maličký detail – vakcíny proti prasacej chrípke mali v Austrálii výrazne vyšší výskyt neurologických nežiaducich účinkov než iné chrípkové vakcíny vyrobené rovnakou technológiou. Po 2 rokoch skúmania výrobca priznal, že príčinou bol pravdepodobne samotný antigén (inaktivovaný vírus). To je len jeden príklad, že nová vakcína je vždy nová, aj keby bola technologicky totožná s predošlými.
Ak by niekto chcel trochu načrieť do problematiky adjuvansov, ponúkam pre začiatok tieto články:
rizikaockovania.sk/dok/dieta/veda_2013_07.pdf
rizikaockovania.sk/dok/dieta/veda_2013_12.pdf
rizikaockovania.sk/dok/dieta/veda_2016_10.pdf
rizikaockovania.sk/dok/dieta/veda_2016_11.pdf
rizikaockovania.sk/dok/dieta/veda_2020_06-07.pdf
„Pingback“ – https://www.petice.com/valnevu_v_cr_chceme?s=91164663&a=196874
Oficiální odpověď Ministerstva zdravotnictví.
Vážený pane,
vážíme si důvěry, se kterou se obracíte na Ministerstvo zdravotnictví.
Česká republika se k nákupu očkovací látky Valneva bohužel nepřipojila, stejně tak jako řada dalších států. Smlouva s výrobcem byla uzavírána jako poslední, v okamžiku, kdy již ČR má závazně objednáno dostatečné množství vakcín, mezi nimi i „tradiční“ proteinové vakcíny Novavax a Sanofi. Dodání Novavax očekáváme na počátku roku 2022, naopak Valneva by podle dostupných informací měla být na trhu až na počátku léta 2022.