…Nevšimol som si, či tu z článku test testu zaoberajúceho sa Prasátom fbyznyse vznikol aj druhý diel Reloaded, včera som však objavil v Brejku hneď niekoľko testov a tie si iné pomenovanie ako revolutions v žiadnom prípade nezaslúžia…
Včera som si popri nákupe internátnej stravy všimol vo výklade periodikum, ktoré samo seba zvykne hodnotiť ako pánsky časopis a aj keď nezvyknem tieto věci kupovať, rozhodol som sa, že aspoň nahliadnem dovnútra… Zbadal som tam Lučeniča, tak som to pre istotu hneď aj zavrel…Vrátil som sa k pokladní, keď som si na spodku obálky zbadal slová Fiat Bravo (asi som divný, keď skôr ako na obálku čumím dovnútra)…Ako fanda talianskeho automobilového priemyslu som sa nakoniec rozhodol vytiahnuť z peňaženky ešte jeden portrét Cyrila a Metoda, za čo som si mohol spomínaný plátok odniesť na internát…Reku, uvidím, čo naši objektívní motonovinári napíšu na znovuzrodený taliansky kompakt, ktorý by mal materskú značku vytiahnuť zo šlamastiky, do ktorej ju dostal jeho predchodca Stilo…Po prelistovaní som zistil, že testy sú tam hneď tri, samozrejme, začal som Bravom, umiestneným na posledných stranách, na ktoré som bol najviac zvedavý. Neskôr sa mi nápad čítať odkonca ukázal veľmi dobrý, pretože som postupoval od jedného skvostného článku k ešte bombastickejšiemu…takže pekne poporiadku:
3. miesto: Test Fiatu Bravo, článok Back in Bussiness
Nepoužiť ako titulok v pánskom časopise dáky nezmysel v angličtine je už pravdepodobne v redakciách zakázané pod hrozbou padáka, takže inak tomu nemohlo byť ani pri tomto teste. Hneď v prvej vete sa však asi autor spamätal, že nejde o test americkej napodobeniny superoriginálneho vw passat a prešiel na brilantnú taliančinu vetou Mamma mia! Ešte pochválil minivozítka Panda a Grande Punto a to je na prvú dvojstranu testu všetko. V úvode testu diváka upozorní, že ak Taliani niečo vedia robiť, sú to bucľaté tvary. Mne talianske autá imponovali vždy skôr motormi, napríklad dvojlitrovým päťvalcom 20v a 20VT, ktoré sa montovali do posledného športového fiata Coupé…ale budiž…
Kolorit interiéru sa vracia k prírode: nech si priloženú fotografiu interiéru pozerám akokoľvek, nič prírodu pripomínajúce nevidím, hoci je interiér veľmi podarený, podľa mňa oveľa vydarenejší ako exteriér. Absentuje dokonca aj umelohmotné drevo, taká nepostrádateľná fíčura enviromentálnych ľudových passatov…Autor svoju tézu o návratu k prírode zdôvodňuje použitím hnedej farby, na mňa to akosi nezaberá…V tomto odseku sa nachádza aj tvrdenie, že málo priestoru vzadu nevadí, veď využitie dnešných automobilov ráta maximálne s dvomi pasažiermi. A ja som si doteraz myslel, že kompakty sa kupujú ako rodinné vozidlá a kto chce jazdiť vo dvojici, kúpi si lacnejšie a menšie auto, s ktorým sa lepšie manévruje a má menšiu spotrebu…Hlavne, že hneď vzápätí sa dočítame chvály na dvojzónovú klimatizáciu.
O nasledovných dvoch vetách si už spravte názor sami:
„Nebojte sa, dynamiku diktoval dieselový agregát. Takmer dvojlitrový objem a výkon na úrovni rovných 120 koní je presne to, čo dnešný kompakt potrebuje“. 120 koní má aj preplňovaná jednaštvorka, ktorá je lacnejšia a má nižšiu sadzbu poistného, preto nechápem, čo sa autorovi zdá na dvojlitrovom objeme také potrebné…
Kecy o podvozku a jazde sa mi sem písať nechce, ak sa chcete zasmiať, prečítajte si to v Brejku, ja tu ale prejdem k ďalšiemu, ešte zábavnejšiemu článku…
Informačná hodnota článku: 1+1 je 2, vysvetlené inžinierom jadrovej fyziky pracujúcim v miestnej teplárni…
2. miesto: Test Hummeru H3, článok Najmenší Terminátor
Jednoznačne najväčšou zbraňou tohoto článku je nebotyčná metaforická personifikácia vo vete: “Masívna karoséria si vychutnáva mohutné blatníky“…Táto veta by článok okamžite katapultovala na prvé miesto v mojom rebríčku zhovadilosti, keby ich nasledujúci neobsahoval viac. Čo ako sa snažím, nedokážem prísť na to, ako mohol tento spisovateľský majsterštik uzrieť svetlo světa, ostáva mi len dúfať, že kým autor testoval auto, nebol pod vplyvom psychotropných látok ako evidentne bol pri písaní tohoto diela. Ak ho teda vôbec testoval, pretože všetky tri diela v časopise majú jeden spoločný znak: minimum zážitkov z jazdy a maximum nezmyselných omáčok. Pod týmto nadpisom sa nachádza aj informácia o unisexovom určení vozidla a o tom, že aj ženy majú právo na sebaurčenie. Ešte že som mal myseľ dosť zaťaženú nadpisom a nepúšťal som sa do márneho hľadania súvislosti tohoto tvrdenia s testom amerického tereniaku v pánskom časopise. Vyzdvihnutie odolnosti interiéru voči vplyvom počasia bolo už iba dezertom, tiež si myslím, že ovládacie prvky v interiéri by nemali korodovať, keď vonku prší.
Informačná hodnota článku: šme še pobavili…
And the winner is: Test of enviromental friendly vehicles, article Hybrid STYLE
„Šetrnosť k životnému prostrediu sme odskúšali za volantom Lexusu LS 600hL, Hondy Civic IMA a BMW 120d.“
Autor nás v úvode ubezpečí o svojej nenávisti k matematickým výpočtom a nepresným ekológom. Veď preto…
Niekoľko perličiek z úvodu do hybridológie:
„Technická dokonalosť sobáši elektrinu s benzínom. To je prístup, ktorý predĺži životodarný štvortaktný cyklus. Teda ten, čo už niekoľko desaťročí ovláda piesty automobilov. Čoraz častejšie sa však pridáva aj piat, celkom nezávislý takt. Elektrický prúd.“
Pán Bóna, som Vám nevýslovne vďačný za ozrejmenie siedmackeho učiva fyziky, náš pán fyzikár by bol Vašou teóriou nepochybne zaujatý.
Ekomobil No. 1: Lexus LS 600hL:
„…A koncové L?…Jednoducho Luxus“…a ja som si myslel, že Long…“…To je svet privilegovaných, ktorí však myslia aj na ostatných“. Pevne verím, že až budem opäť kopať pred domom kanál na vodu a okolo prefrčí papaláš v tomto zázraku s päťtaktným motorom, pomyslí si na mňa, aký môžem byť rád, že jeho auto vypúšťa na kilometer len o 50g menej emisií ako susedova Felícia…Autor nám nezabúda pripomenúť, že ultraekologický dvaapoltonový kus železa čerpá energiu z ultraekologických NiCd akumulátorov uložených vzadu. A pre tých menej chápavých v závere objasňuje, že ani tieto články nezachránia modrú planétu, lebo niektorí ekológovia si zrejme nevšímajú vysoko neekologickú ťažbu niklu v Kanade. Čatar Soudek by povedal: „Sis fčil nasral do krku…“ Ten si však nemohol užívať „šľahačku automobilového světa a pritom vypustiť do vzduchu iba 219 gramov CO2“
Ekomobil No 2: Honda Civic IMA:
Tu sa žiaľbohu žiadne extra bonmoty nedozvedáme, smiešne mi je len to, prečo by som za auto, ktoré zožerie s hybridným 1,3l motorom o pol litra menej benzínu ako s neekologickým rovnako výkonným kusom zaplatiť 800 000korún.
Takmer dokonalý dieselový športiak, navyše ekologický…Dámy a páni, BMW 120d…
…tu prekvapí len fakt, že ani kvapka nafty neprejde palivovým čerpadlom nevyužitá…žeby sa nafta využívala už v nádrži???
Informačná hodnota článku: drísty o pseudoekologických dielach marketingových oddeleni, z ktorých ani jedno by som si nekúpil, ani keby som naň hneď mal…Radšej budem k trojminútovým presunom po meste používať nohy namiesto štartovania dieselového záchrancu modrej planéty…
Čo dodať na záver???snáď len presvedčenie, že pán Bóda sa na svoje písomnosti časom začne aj pozerať a retušovať ich do serióznejšej podoby…
(Zatím nikdo nehlasoval)