Asi pred rokom som predal svoje prvé (vlastné) auto, a na to sa nezabúda, preto by som sa rád podelil o moje 3-ročné skúsenosti a 60 tisícov km s ním.
Úvodom
Celé moje rozhodnutie kúpiť toto auto prebehlo asi v priebehu jediného týždňa, ako asi u mňa väčšina podobných akcií. Za všetkým bola zmena pôsobiska v mojej práci a presun z pracoviska v Rakúsku na Slovensko. Týmto pádom zanikli benefity v podobe služobného auta (VW Caddy – o tom možno nabudúce) a bývania hradeného zamestnávateľom. To pre mňa znamenalo dochádzať do práce každý týždeň 200km na západ a za priateľkou každý víkend 250km na východ (bývam na strednom Slovensku.) Takže o dopravu som sa musel postarať sám. Okrem iného, autá sú odmalička mojou záľubou.
Po dvoch rokoch od skončenia školy bolo niečo našetrené, a na leasing ako aj upísať pokútnemu Providentu a.p. som sa necítil. Musel som teda uvažovať jedine o jazdenom aute. Keďže v rodine sme iné auto ako škodovky nepoznali, počnúc Š1000MB cez 120, favorit končiac Felíciou s minimom porúch, som aj ja bol skalopevne rozhodnutý pre auto z produkcie Mladoboleslavskej. Po návšteve asi troch autobazárov a dialógoch s kváziodborníkmi sa však moje optimistické predstavy o jednoduchej kúpe dajakej Felície 1,6 rýchlo rozplynuli. Vtedy mi kamarát spomenul komisionálny predaj automobilov Opel v Martine. Spomenul som si na našu služobnú Astru, ktorá aj bez servisu veselo nalietala 280kkm a doteraz jazdí kdesi po Myjave.
Oči mi padli na Vectru B 2.5 V6 sedan v plnej výbave. R. v. 1996. Najazdené mala 250kkm. Musím povedať že Vectry sa mi odjakživa páčili. Takisto aj prístup predajcu, ktorý bol ochotný ihneď so mnou absolvovať predvádzajúcu jazdu a zoznámiť ma s jej majiteľom, ktorý mal kanceláriu náhodou v tej istej budove. Po prehliadke auta, výpise servisných úkonov (áno, auto malo SK a všetky prehliadky boli v autorizovanom servise Opel) a obligátnych fráz, som bol ochotný vyplatiť zálohu a auto si prebrať. Majiteľ mi ešte po chvíli prehovárania pridal 4 zimné pneumatiky Michelin a strešný nosič na lyže.
Karoséria
Ako som podotkol, auto sa mi páčilo už aj predtým. Myslím si že v roku kedy sa začala Vectra B vyrábať šlo o nadčasový design, ktorý aj teraz zaujme nejedného motoristu. Koeficient aerodynamického odporu 0,25 hovorí sám sa seba.
Veľmi šikovne sú vyriešené spätné zrkadlá, hoci je z nich trocha horší výhľad, funkciu spĺňajú, okrem toho som si zvykol viac používať stredné spätné, ktoré bolo ako televízor. Síce sa hovorilo, že zvyknú veľmi radi odpadnúť, keď sa auto zoberie do Autoumyvárky. Ja som s nimi problémy nemal. Aerodynamické výhody nemusím ani spomínať. Na druhej strane sú isto väčšie ako pravé zrkadielka na vozidlách koncernu VW.
Jediné, čo by som mohol karosérii vytknúť, je asi slabá ochrana proti korózii, čo jest nevýhoda asi všetkých starších oplov. Asi chceli usporiť na zinku. Na každej Vectre začínajú hniť lemy zadných blatníkov, plechy v okolí čelného skla a podbehy. Nič tak strašné, čo by nevyriešilo pár hodín s brúsnym papierom a farbou.
Interiér
Miesta je v aute nadostač, hoci väčšinou som jazdil sám, nebol problém ani s miestom pre päť urastených chlapov. Predné sedadlá sú výškovo nastaviteľné, privítal by som väčšiu dĺžku sedákov. Kufor je obrovský, bohužiaľ prístup je vzhľadom na chýbajúce piate dvere trocha zložitejší. Sedadlá vzadu sú delené, v strede je otvor na lyže alebo keď si chce pasažier dať pivko, stačí trocha natiahnuť ruku. Keď sa sklopia sedadlá, nie je problém odviezť dva horské bicykle.
Interiéru vzhľadom na stupeň výbavy snáď ani nie je čo vytknúť, hádam len málo miesta v stredovom paneli, kde by som namiesto držiakov na nápoje (skoro žiadna konvenčná fľaša tam nepasovala) prijal jednoduchú skrinku. Inak všetko pôsobí decentným dojmom, aj imitácia dreva je celkom na mieste. Volant má hrubý a kožou potiahnutý veniec, je výškovo nastaviteľný, s ovládaním pre rádio a s airbagom. Radiaca páka má drevenú leštenú hlavicu. Palubovka je prehľadná s veľkými budíkmi, v strede nad rádiom je palubný počítač kombinovaný s displayom pre rádio. Pod rádiom sú umiestnené ovládače automatickej klimatizácie.
Rádio je zabudovaný Philips s meničom Blaupunkt na 6 CD, ktorý bohužiaľ nebral všetky napaľované CD a po Slovenských cestách cédečka podchvíľou skákali. Naštastie väčšinou počúvam rádio. Vo dverách som narátal 12 reproduktorov. Kvalita spracovania interiéru je dobrá, občas niečo vrzne, čo by som pripísal aj počtu najazdených km aj trocha tvrdšiemu podvozku. Čo sa týka sexu v aute – pohodlné a doporučujem vyskúšať.
Podvozok
Podvozok má Vectra skvelý, vpredu sú klasické vzpery Mc. Pherson, vzadu viacprvkové zavesenie. Je ešte navyše rozšírený dištančnými podložkami (originál GM) o 40mm. Auto sa správalo vo väčšine prípadov neutrálne, miestami ľahko pretáčavo, čo by som prisúdil hlavne dlhšiemu zadnému previsu. Brzdy sú na všetkých kolesách kotúčové, vpredu s vnútorným chladením. ABS a TCS (protipreklz) je samozrejmosťou. Vyčítal by som akurát funkčnosť ručnej brzdy, ktorá už ku koncu nevládala udržať auto v kopci bez zaradenej rýchlosti. Kolesá mala obuté 185/60 R15 Michelin Energy.
Motor – pre fajnšmekrov
Motor je kapitola sama o sebe. V podstate ma o kúpe celého auta presvedčil ten. Jedná sa o atmosférický benzínový šesťvalec do V, s uhlom zovretia valcov 60° uložený vpredu naprieč, objemu 2498ccm. Ide o 24 ventilový Ecotec®, ktorý sa montoval už do predchádzajúcej Vectry A a do Omegy. Základ je prebraný od BMW, naďalej sa montuje do Vectry OPC, tam je však už prevŕtaný na 2,8 litra. Disponuje výkonom 125kW pri 6500ot/min.
Auto s ním má viac ako slušnú dynamiku, pritom je veľmi tichý (hlavne pri voľnobehu sa stalo že sa ho môj otec pokúšal štartovať, hoci už bežal) Dá sa jazdiť už od 1500 ot/min, avšak najväčší záťah má pri 3500, kde je maximum krútiaceho momentu. Ani potom však nestráca silu a veselo zrýchli aj pri 5500rpm. Vtedy je zvuková kulisa nezabudnuteľná. Prevodovka je päťstupňová, má dlhé stupne, na III. stupni sa v pohode dá ísť 160km/hod. Do dvojky je potom dobré podradiť až pri 60, vtedy má auto ideálne zrýchlenie. Maximálku má podľa papierov 222 km/h, ja som šiel raz 220 (tachometrických) a auto ešte malo rezervu, ale na našich cestách to nedoporučujem skúšať. V kombinácii s takým autom je potom celkom zábavné sledovať reakcie vodičov Passatov, Octávií a.p. ktorí musia byť za každú cenu prví, že im ich ten Turbochrocht na starú Vectru dajako nestačí. (Pokutu za rýchlosť som platil len 2krát)
To čo by asi odradilo väčšinu potencionálnych majiteľov takejto Vectry je asi spotreba, ale aj tuná sklamem bezínskeptikov, ktorí sa mi zvykli smiať, že auto žerie aj trávu popri ceste. Mne sa darila dlhodobo spotreba 7,8 – 8,5 l/100km pri svižnej jazde, hlavne mimo mesto, (v meste nedoporučujem moc jazdiť). Cez dovolenku v zime som mal raz 10 l/100km spotrebu, ale to boli krátke jazdy každý deň do 100km. Za relatívne priaznivú spotrebu Vectra vďačí prevodovke s dlhšími stupňami, častému využívaniu tempo matu, slušnej aerodynamike a pneumatikám. Ale aj tomu, že motor s takým objemom sa pri tom aute netrápi.
Čo bolo na motore nedostačujúce, bolo chladenie. Motor sa v lete rýchlo zohrial na 110°C a často sa zapínal ventilátor, čo viedlo k tomu že ma auto jeden jediný raz nechalo s dymiacou kapotou na kopci. Po výmene jednej gumenej hadice som však mohol pokračovať v jazde.
Ešte by som rád spomenul investície, či už plánované alebo neplánované
– ročné zákonné poistenie: 11500,-
– výmena oleja + filtre každých 15000km (svojpomocne): 2500,-
– výmena čelného skla: 4500,-
– ventilátor interiérový 500,- (vrakovisko)
– pružný člen na výfuku: 2500,-
– predné brzdové kotúče + platničky 5000,- (v akcii u opla)
– rozvodový remeň + vodná pumpa: 10500,-
– váha vzduchu: (vrakovisko)
– naplnenie klímy: 600,-
Aj napriek tomu, všetkému som bol s autom nadmieru spokojný. Vectru môžem len odporučiť, samozrejme záleží aj na tom na aký kus natrafíte. Ja som mal šťastie, auto poslúchalo, bohužiaľ všetko raz pominie a Vectra už toho mala za sebou dosť. Usúdil som teda, že to s ňou už pôjde len dole vodou, tak som ju predal ďalšiemu (snáď)spokojnému majiteľovi.
(3x známkováno, průměr: 1,67 z 5)