Keď som bol ešte malý chlapec veľmi som si obľúbil film Terminátor v hlavnej úlohe s hrdinským a nezničiteľným Arnoldom. A ako každý mladý chalan som taktiež túžil stáť v jeho topánkach a zažívať všetky tie akčné dobrodružstvá. Tento sen sa mi síce zrejme nenaplní ale môžem sa mu aspoň trochu priblížiť ako výskumník na poli umelej inteligencie a strojového učenia.
Teraz možno očakávate, že na Vás vybalím hromadu matematiky alebo nejaké počítačovú hatlaninu, ktorej nerozumie žiadna ľudská bytosť, ktorá disponuje aspoň základným spoločenským životom avšak opak je pravdou. Kto sa chce vyrobiť umelý mozog musí chcene nechcene opustiť pivnicu svojej mamy a ísť sa pozrieť do sveta ako fungujú mozgy biologické.
A ja ako perfekcionista som rozhodol stretnúť jedine s absolútnou svetovou špičkou v obore evolúcie a neurobiológie, áno je to naozaj tak, nestretol som sa s nikým iným ako so samotným profesorom Skeptickým z Univerzity Falošnej so sídlom v Pomykove. Po pol hodine preberania aspektov učenia a synaptických váh sme sa rozhodli, že si obaja ako správni Slováci spestríme dopoludnie nejakým tým panákom, že by sme si aj to teplo domova pripomenuli. Ako sme tak popíjali zasvätil ma do tajov svojej novej odvážnej teórie o vývoji ľudského myslenia a ľudstva ako takého, ktorá objasňuje mnohé inak nepochopiteľné zákutia ľudskej mysle a ich dopadu na rozhodovanie v zložitých otázkach sociálnych či politických. A práve s touto teóriou alebo aspoň s tým kúskom, ktorý som si zapamätal by som Vás dnes rád oboznámil.
Teória je to nesporne odvážna, niektorí by si dovolili tvrdiť, že až šialená, ale to vraveli už mnohým veľkým mysliteľom a všetci vieme, že to boli oni kto sa smiali naposledy (prípadne zhoreli na hranici, nech už boli detaily akékoľvek bez veselia sa to neobišlo). Ale dosť bolo omáčky, poďme konečne k veci. Doktor Skeptický chcel pôvodne zistiť čo bol spúšťací mechanizmus toho, že v určitom bode sa vývoj ľudského pokolenia rozštiepil na človeka neandertálskeho a človeka rozumného. To na čo však natrafil predčilo aj jeho najbláznivejšie nápady. Prišiel totiž na to, že musela existovať aj tretia vývojová vetva (podobne ako u periodickej tabuľky, ktorá predpokladala, že musia existovať prvky na určitých miestach aj keď zatiaľ nevedeli aké) pretože viedla ku vzniku iného typu človeka, ktorý na prvý pohľad vyzerá veľmi podobne ako homo sapiens sapiens ale po bližšom preskúmaní si uvedomíme obrovské rozdiely v myslení a klasifikovaní vonkajších vnemov. Aj keď sa mu ešte nepodarilo dohľadať predkov už veľmi úspešne zaradil nový druh do systematiky života na zemi a popísal jeho vlastnosti. Ako správny novoobjavený fanúšik biológie začnem po správnosti latinským menom – Homo Debilis, ktorého predpokladaný predok je pracovne označený ako Homo Idioticus, po slovensky človek červený, ľudovo známy ako komanč.
Komanči sú tvory fyzickou stavbou veľmi podobné človeku rozumnému avšak zatiaľ čo u nás to príroda zariadila tak, že sa každý riadi inteligenciou osobitou, ktorú potom predáva iným za pomoci hovoreného slova či písomného dokumentu komanči si vyvinuli akúsi formu všeobecnej nadinteligencie, ktorá je spoločná pre všetkých a prijímajú z nej všetky informácie. V praxi to znamená to, že vlastný mozog používajú iba na chod životne dôležitých funkcií a časti zodpovedné za myslenie sú trvalo nečinné, resp. iba prijímajú povely od nejakej moci zhora aj keď sami nemajú poňatie čo sa vlastne deje. Ako súčasť jednej väčšej bytosti tzv. zväzovej singularity okamžite prijímajú všetko čo je im zhora zoslané automaticky akceptujú za svoje pretože vlastné myšlienky či názory ani nemajú (prenos informácií môže prebiehať v ľubovoľnej forme, dr. Skeptický sa domnieva, že sú možno schopní aj určitého druhu telepatie). Časť mozgu zodpovedná za konštruktívnu kritiku je nevyvinutá, zato obkrúžny lalok umiestnený obyčajne v ľavej strane mozgovne je oproti normálnemu človeku niekoľkonásobné zväčšený. Tento lalok je za normálnych okolností (žiadne psychologické poruchy) zodpovedný za to, že osoba je totálne hovädo bez schopnosti rozmýšľať na úsek dlhší ako ten ohraničený dvoma výplatami. Z kolektívneho myslenia vyplýva aj ďalšia typická vlastnosť komančov a síce tá, že vytvárajú reálne avšak najmä pomyseľné spoločenstvá, ktoré ich nútia uvažovať, že všetci sú jeden – teda sú si všetci rovní a všetko by malo byť všetkých. Súkromné vlastníctvo a schopnosť postarať sa sám o seba je pre nich vec nepochopiteľná a za všetkých okolností sa správajú ako celok, ktorý očakáva, že okolité bunky opravia a vyrovnajú nedostatky či mutácie v systéme. To znamená, že ak sa ocitnú v akejkoľvek situácii zapríčinenej napr. nedostatkom vzdelania, lenivosťou alebo neschopnosťou je pre nich prirodzené obviniť z tohto stavu nesprávne fungovanie celého systému, ktorý vytvára podmienky nevhodné na život. Celý komančí ekosystém je však nastavený tak, že obratom obviní tých, ktorý sa na kolektívnej inteligencii nepodieľajú a označí ich za nepriateľov ekosystému. Títo spadajú taktiež do triedy nepochopiteľného preto sú komančami označovaní ako triedni nepriatelia. Aj napriek tomu celkovému kolektívnemu duchu existuje pár veľmi špecifických jedincov, ktorí stoja na pozícii nadradeného uzla, pod ktorý spadá rozsiahly set ďalších jedincov. Zvoliť si takýto naduzol síce priamo odporuje idei, že všetci sú si rovní ale komanč sa nepýta, komanč iba prijíma. Vynikajúcim a našincom blízkym príkladom je uzol označovaný na akademickej pôde ako dr. Fico, ktorý spracúva všetky základné archetypálne myšlienky, zaobaľuje ich do väčších balíčkov tzv. planých drýstov a zbytočných podpôr a tieto následne distribuuje do celej siete. Planý drýst či zbytočná podpora, v kruhoch triednych nepriateľov známy ako „populistická kravina“ slúži ako usmerňovač štandardných uzlov zväzovej singularity a uvádza ich do pokojového stavu. Takýmto skutkom môže byť napríklad dôchodcovský vianočný príspevok vo výške cca. 45EUR (1140Kč). Táto suma síce zrejme nikoho pri priemernom dôchodku vo výške 361,78? 9 (9154Kč) z biedy nevytrhne avšak totálne stačí na to aby priemerný komanč pochopil, že naňho celok myslí a hneď je šťastnejší aj keď sa nič nevyriešilo, naopak sa vytvoril dlh vo výške 58 miliónov ? pri počte 1,29 milióna dôchodcov. Tieto peniaze dr. Fico síce nemá ale po dovolenke v Grécku kde stretol ostatné vyššie uzly zväzovej singularity a zistil, že je mu to jedno, lebo v najhoršom prípade sa o neho postará celok ešte väčší ako je on sám, resp. mu zaistí nekonečný prídel financií s tým, že nemusí ničím ručiť dokonca ani nedbať na dodržovanie zdravého hospodárenia. V najhoršom prípade sa peniaze skrúhnu triednym nepriateľom, ktorí sa k nim nemohli dostať žiadnym iným spôsobom ako trestuhodným odcudzením od singularity a preto ich treba trestať ich opätovným odňatím. A keďže komanči sa rozmnožujú geometrickou radou môže sa udiať, že triedny nepriatelia nepochopia vznešenú myšlienku starať sa o nadmerné množstvo uzlov a so všetkým čo majú odídu preč ak nie fyzicky tak aspoň formálne pri čom za sebou nechajú finančnú dieru. Ďalším skvelým príkladom zvyšovania hladiny všeobecného eqvilibria v rámci singularity je napríklad vymáhanie väčšieho množstva peňazí od zlodejských bánk čo je rajská hudba pre mozog komanča pretože mu činí radosť keď je niekto ťahaný na jeho úroveň. Spätnou reakciou banky bude navýšenie poplatkov, na ktoré sa komanči budú sťažovať ale nakoniec ich zaplatia. Naduzol z peňazí takto získaných uspokojí inú potrebu uzlov bežných (napríklad trochu uberie na cene liekov) a tí si ani neuvedomia, že si z tej ceny vlastne ubrali svojimi peniazmi akurát drobnou okľukou. Jediné čo vedia je, že naduzol dáva a banka, ktorú medzitým zahrnuli do triedy nepriatelia berie. Nárast počtu komančov je možný pozorovať v celej Európe keď napr. vo Francúzsku sa nedávno vytvoril silný naduzol, ktorý má silne sklony k debilite a nemysleniu na budúcnosť čo ho v očiach ostatných komančov vynieslo na vysoký status. Takéto rýchle množenie už bolo možné pozorovať v minulosti a vo finále viedlo k vytvoreniu silnej väzby kolektívnej inteligencie naprieč viacerými krajinami čo so sebou prinieslo mnohé prvky komédie a humorné momenty ako ŠTB, gulagy, degradácia vkusu a zosuv ekonomiky. Množstvo komédie bolo dokonca tak veľké, že na čas spôsobilo rozpad tejto mohutnej singularity (historicky najväčšej zdokumentovanej). Lenže keďže pamäťový rozsah bežného uzlu siaha iba od výplaty do výplaty tak na celú túto obohacujúcu skúsenosť zabudli a s veľkou slávou sa ju hrnú zopakovať, lebo taký fór tu nebol už aspoň 23 rokov. Existuje síce aj určité nenulové množstvo tých čo nezabudli, ale tí sa stali benevolentní k tejto situácii pretože zväzová zložka všetko poprela takže pre nich sa vlastne nič nestalo. Štandardný komanč totižto nielenže ideálne nemá žiadne vlastné kognitívne funkcie ale nanovo sa inštalujú aj klapky na oči, ktoré ukazujú ako im je vlastne dobre ale bránia vidieť čo sa deje okolo prípadne aj vstreknú jemné lieky navodzujúce k udalostiam dookola ľahostajnosť. Zdokumentované výroky kolektívneho vedomia s klapkami na očiach a orezaným časovým premýšľaním možno vidieť napríklad tu .
Toľko teda k odvážnej publikáciu môjho dobrého priateľa Skeptika a ja sa vrátim k tej svojej matematike, lebo tá mi na rozdiel od zväzovej singularity zmysel dáva.
(Zatím nikdo nehlasoval)