Tak sa mi prednedávnom dostala do rúk kniha od amerického spisovateľa Roberta Heinleina – Starship troopers v našich končinách známa ako Hvězdná pěchota. V prípade, že s týmto dielom nie ste oboznámení tak len zhrniem, že popisuje príbeh mladého muža, ktorý sa rozhodol stať vojakom vo futuristickej armáde, ktorá bojuje v rôznych končinách vesmíru proti inteligentnému hmyzu.
Priznávam, že tento popis na prvý pohľad pripomína viac nevydarenú fan-fikciu ako oduševnené dielo opak je však pravdou. Myslím, že mnohí z čitateľov D-FENSa by sa vedelo veľmi dobre stotožniť s mnohými myšlienkami, ktoré sú v tejto militaristickej fikcii prezentované avšak to nie je dôvod prečo som ho zaradil do úvodu tohto článku. Tým je popis praktických časti života vojaka resp. dôstojníka. Hlavný hrdina Juan Rico sa snaží spolu so svojou jednotkou prežiť výcvikový tábor kde je pravidelne psychicky týraný zo strany svojho výcvikového seržanta. Jeden z vojínov však tento nátlak nevydrží a seržanta fyzicky napadne. Prípad je predostretý kapitánovi, ktorrý nemá inú možnosť ako nešťastného vojína poslať pred poľný súd, napadnutie nadriadeného dôstojníka nie je niečo čo v armáde prejde len tak. Vojín súd samozrejme prehrá, dostáva 5 rán bičom a vylúčenie z armády. Poviete si, že to predsa nie je žiadna ojedinelá scéna, takých sme už vo vojenských filmoch videli stovky. Ojedinelé je to čo sa deje večer po súde.
Výcvikový seržant považuje to, že dovolil neskúsenému vojakovi aby ho napadol za svoje osobné zlyhanie a obratom podáva kapitánovi demisiu. Kapitán hovorí, že rovnaký podiel viny nesie on sám, lebo nebol schopný incident vyriešiť len administratívnym potrestaním a miesto toho to išlo až k súdu. Veľmi dobre si však uvedomuje, že chudák vojak v tom bol nevinne. Seržant má vedieť, že ho jeho zverenci nenávidia a navyše ma výborný výcvik. Ak dovolí aby ho nejaký študentík napadol je to len a len jeho vina a mal by za ňu niesť plnú zodpovednosť. Taktiež prízvukuje, že ak sa také niečo stane v jeho tábore opakovane bude seržant potrestaný za neschopnosť zbičovaním a jeho hodnosť mu bude odobraná. A práve to je dôvod, pre ktorý som tento obsiahly úvod zvolil – zodpovední si uvedomujú svoju zodpovednosť a keď zlyhajú sú trestaní. To je zákon hviezdnej pechoty.
Podobnú utopistickú armádu vybudoval aj slovenský premiér Fico. A tej som udelil pracovný názov dělnícka pěchota. Je to jeho armáda úradníkov, ktorí vo veľkej miere existujú len preto aby si navzájom vyrábali prácu (pretože ich nadriadení nie sú schopní im vytvoriť reálne pracovné miesta). Ficova pechota nesie mnoho znakov tej hviezdnej, jedna dôležitý im však chýba – zodpovednosť za svoje konanie. Ak ste plukovník a zabijú Vám všetkých podriadených budete odsúdený za neschopnosť. Ak ste úradník čo robí dozor verejnému obstarávaniu tak môžete byť nekompetentný koľko len chcete, míňať zverené peniaze taktiež koľko chcete ale trestaný nikdy nebudete. A keď títo nekompetentní nie sú odvolávaní vedie to k opakovaniu tých istých chýb dookola. Tie, na ktoré sa dnes pozriem sú v oblasti, ktorá je v súčasnej dobe pod najrýchlejším rozvojom – informatike.
Web slovenskej národnej galérie – www.sng.sk
Výrobná cena: 25 000 EUR (688 125,00 CZK)
Odhadovaná trhová cena: 0 EUR [Andrej Borský, spoločník firmy Yohaku ]
Autorom vyššie spomenutej stránky je Mgr. Art. Jurajom Sukop (priznám sa, že sa neviem rozhodnúť či ma titul Art. viac baví alebo desí). Pán Sukop navrhuje obálky časopisov, informačné tabule a katalógy. Skúsenosti s vývojom webových stránok však nemá žiadne. Človek, ktorý ho zvolil ako vhodného kandidáta na vytvorenie tohto diela zjavne nemá poňatie o tom akú sadu vedomostí musí dobrý webový dizajnér mať a autor sám očividne tieto schopnosti nemá. Stránka neobsahuje žiadne formátovanie, žiadnu rozumnú grafiku a popravde by ju dokázal vytvoriť, ktorýkoľvek šikovnejší stredoškolák keby sa jeden deň učil z www.jakpsatweb.cz
To, že Mgr. Art. Sukop vystavil faktúry za vykonanú prácu ešte predtým ako ju odovzdal a dokonca aj predtým ako mal podpísanú zmluvu snáď netreba ani prízvukovať.
Vyjadrenie kompetentných:
„Grafická koncepcia stránky bude pravdepodobne časom aj zbierkovým predmetom, ktorý by sme radi zaradili ako príklad inovatívneho grafického konceptu do Zbierky užitého umenia SNG.“
[riaditeľka SNG Alexandra Kusá]
Ľudia zodpovední za riadenie tejto zákazky sa nielenže nemusia zodpovedať za svoju neschopnosť. Sú s otrasným a drahým výsledkom natoľko spokojní, že bude ostatným prezentovaný ako príklad ako robiť veci správne a pekne.
Nákup počítačového vybavenia pre Ekonomickú univerzitu v Bratislave
Nákupná cena: 1 857 600 EUR [51 130 440Kč]
Nakupované boli produkty firmy Apple MacBook Pro 15“ po 9144 EUR [251688,60CZK] a iMac 27“ po 5472 EUR [150616,80 CZK]. Nákupná hodnota prvého je okolo 2700 EUR a druhého 2025 EUR.
Dôvod, pre ktorý si obstarávajúca spoločnosť naúčtovala trojnásobok nákupnej ceny nasledovný:
„Ceny niektorých produktov boli v takej výške, že tieto položky mali z nášho pohľadu nulovú maržu. Preto sme zvýšili maržu pri iných položkách, aby naša spoločnosť na zákazke ako celku neprerobila.“
riaditeľ firmy Štefan Dobák
Zároveň firma ako veľké plus pripísala záruku! Zaručili sa totiž, že ak sa tovar poškodí alebo zničí tak to opravia alebo dodajú nový – a to sa v prípade prémiového tovaru hodí. Toto vysvetlenie sa mi neskutočne páči. Nielenže sú produkty applu známe tým, že sa dlhodobo držia na prvom, maximálne druhom mieste v kazovosti (pravdepodobnosť, že sa teda pokazia je doslova najnižšia na svete) ešte si pán Dobák dovolil naúčtovať za servis, ktorý robí Apple sám. Predstavte si rovnaké obchodovanie v reálnom svete. Idete si kúpiť novučičký naleštený Mercedes, na ktorý Vám firma ponúkne 5 rokov plnej záruky, ktorú môžete u firmy s prémiovým menom uplatniť kedykoľvek a oni Vám veľmi radi vyhovejú. Díler, ktorého ste si však auto kúpili vyhodnotí, že záruku Vám v skutočnosti poskytuje on a tak si miesto troch miliónov zaplatíte za svoje nové auto deväť. A to všetko kvôli tomu, že dve tretiny ceny si vyúčtoval niekto za hypotetickú prácu, ku ktorej nielenže nikdy nemusí dôjsť ale ju ani len nebude robiť.
Vyjadrenie kompetentných:
V súťažných podkladoch odhadovali cenu zákazky na 1,89 milióna eur. Po vlažnom priebehu e-aukcie napokon zvíťazil Gratex s ponukou o 38-tisíc nižšou. Úspora tak dosiahla asi dve percentá. Cena 1,89 milióna bola od začiatku absurdná a ten kto s ňou prišiel má zrejme mentálne problémy. A ušetriť dve percentá z tejto sumy je pre našich úradníkov úspech – ďalšie veľké víťazstvo daňového poplatníka.
Lesnícky web – ww.forestportal.sk
Obstarávacia cena: 445 000 EUR [12 248 625 Kč]
Reálna cena: V tomto prípade naozaj ťažko rozhodnúť. Riešenie samotné je postavené na technológii MS SharePoint, ktoré môže mať pomerné drahé licencovanie. Najdrahšia licencia pre neobmedzený počet užívateľov však stojí 41392$ čo sa nepribližuje ani desatine ceny, ktorá bola za portál zaplatená. Do hry mohlo zapadnúť však viacero faktorov ako aj nákup licencií databázových server a pod. ale aj tak by sa cena nemala šplhať do stoviek tisícov eur. Rozsah modifikácií, ktorý by podobnú cenu ospravedlnil by musel byť naozaj rozsiahly.
A aký je s touto stránkou problém? Predpokladám, že lesáci si platia paušálne poplatky za správu, ktorá je pravdepodobne vykonávaná niekým kto buď nevie čo robí alebo ho nezaujíma čo robí. Pri portáloch za podobné sumy peňazí je totiž bežné, že zákazník očakáva stabilitu a responzivitu webu. Menovaná stránka však na viac ako týždeň vypadla z úplne banálnych dôvodov a nielenže sa správca na odhalenie opravu chyby úplne vykašľal ešte to aj hovorí o tom, že web je reálne mŕtvy keď nikomu týždeň nechýbal.
Web cestovania po Slovensku – slovakia.travel/
Obstarávacia cena: 23000 EUR [633075,00 CZK]
Reálna cena: 11 EUR
Nápad tohto webu je pekný. Podporiť turizmus na Slovensku. Viac financií pre štát, zlepšenie vnímanie krajiny vo svete. Problém je v tom, že web, ktorý má ľudí presvedčiť aby sa prišli na Slovensko pozrieť je ten, že je spravený podľa šablóny, ktorá je na internete za 15 dolárov. Autori (firma Null) sa ohradili, že výzor web nerobí a dôležitá je funkčnosť. Tá však beží na open-source riešení TYPO3, ktoré je zadarmo a dá sa použiť aj bez programátorských vedomostí.
Vyjadrenie kompetentných:
„Rozsiahle programátorské činnosti a kompletne novo vytvorený portálový systém s detailne prepracovanými funkciami.“
Hovorca Martina Šebesta
Podľa pána Šebestu je teda cena adekvátna. Technická špecifikácia však spomína, že implementovaných má byť len pár jednoduchých modulov.
Čo z tohto všetkého vlastne vyplýva? Viem, že niektorí z českých čitateľov tohto článku si povedia, že problémy nejakej rurálnej krajiny niekde za východnými hranicami sa ich nedotýkajú. A fakt, že sa nevedia manažovať len potvrdzuje, že ani len nemá zmysel sa nimi začať zaoberať. Na chybách iných sa však dá učiť, pokiaľ možno ich neopakovať a začať veci organizovať lepšie než k ním vôbec dôjde.
(Zatím nikdo nehlasoval)