Zmrdi a bojové umenia

Featured Image

Disclaimer: V rámci zrozumiteľnosti je hlavne v časti venujúcej sa kategorizovaniu štýlov značná simplifikácia a pod všeobecnými názvami hlavných smerov sú zahrnuté aj ich odnože bez politicky korektného vymenovania.

Som čitateľom D-FENS-u niekoľko rokov, a hoci sú moje znalosti jazyka českého na slušnej úrovni, aj tak nechcem riskovať sprznenie článku pravopisnými chybami a tak sa uchýlim k písaniu vo svojom rodnom jazyku.

Aj napriek tomu, že sa v hojnej miere D-FENS venuje bezpečnosti pri útoku rôznych živlov humanoidného typu, chýbalo mi pokrytie tematiky aj v oblasti, ktorá sa venuje situácii, keď po ruke nie je „hromová hool“ alebo iné zariadenie zlepšujúce servis neželaným zákazníkom. To jest bojové umenia (BU), v preklade schopnosť efektívne dať cez držku tomu druhému a minimalizovať možnosť vlastného poranenia. Táto schopnosť je u väčšiny obyvateľstva vrodená a BU len zvyšujú výhliadky na jej uplatnenie. Celkovo sa ale nesmie podľahnúť mindfucku lacných akčných filmov a uvedomiť si, že uplatnenie tejto schopnosti patrí v arzenáli prvkov aktívnej sebaobrany do kategórie last resort a ak je po ruke železná tyč, mala by mať prednosť.

Ak nie ste fyzicky úplne indisponovaný, BU Vám môžu pomôcť. Nie je potrebné aby ste mali postavu diskobola, cieľom je naučiť sa obranu proti potencionálnemu útočníkovi z radu bežných hajzlov, nie účastniť sa súťaží. Iste, nie každému je predstava potiť sa ako prasa vo fyzickom kontakte s iným chlapom príjemná, ale výsledok môže prísť vhod.

Prečo o tom písať?

Pretože scéna bojových umení je prakticky po celom svete pretkaná zmrdmi, niekedy len neškodne vyberajúcimi peniaze za mierne akčnejšiu formu aerobiku (zmrd biznismen), v horšom prípade sa jedná o učenie skvelých techník, ktorých použitie Vám môže značne poškodiť zdravie (zmrd podvodník). Treba si uvedomiť, že drvivá väčšina BU nemá vierohodný spôsob certifikácie (t.j. vidím že máte tento papier a vďaka tomu viem, že Vám môžem veriť), neboli žiadnou výnimkou ani prípady keď si povestný, a z veľkej časti irelevantný, čierny pás udelil inštruktor sám. Tí vychcanejší si aspoň založili vlastnú asociáciu, ktorá im následne inštruktorské oprávnenie pridelila. Isté druhy takéhoto správania by snáď mohli spĺňať skutkovú podstatu t.č. podvodu, ale o tom že by reálne došlo k trestnému stíhaniu v našich končinách nemám žiadne informácie. Takže: ak sa rozhodnete venovať BU, buďte pripravení na zrážku so zmrdom. Cieľom tohto článku je spísať použiteľnú príručku na výber vhodnej školy bojových umení, a upozorniť na prípadný zmrdizmus, ku ktorému sa ujal výraz bullshido.

Red flags

alebo znaky, pri ktorých by ste sa mali mať na pozore:

Žiadny sparing, dotykový sparing, semi-kontaktný, alebo značne obmedzenie úderovej plochy.

Ľahko odhaliteľné a tiež zrejmé. BU chceme venovať svoj čas aby sme sa naučili efektívnej obrane,  čo nie je možné ak nemáme niekoho, kto nám bude predstavovať aktívneho útočníka. Častý nešvar najmä u tradičných východných BU. Je zrejmé, že asi nikde nebudú v rámci sparingu povolené údery na krk alebo na trencle. Pri vymedzeniach ako napr. od pása po krk, už ale treba spozornieť. Bullshido výhovorka najčastejšie znie „nemôžeme, pretože naše techniky sú príliš nebezpečné“. Ak sa k nej inštrukto uchýli, je dobré sa rovno otočiť a odísť, pretože ovládať niečo síce smrteľné, ale nenatrénované pri aktívnom odpore, je nám na hovno.

Pričasté alebo povinné páskovanie.

Chceme ovládať BU, nie privádzať menej inteligentné samičky do vytrženia. Páskovanie ako také pod inštruktorskú úroveň je prakticky irelevantné. Ak je páskovanie vyžadované pre ďalší tréning, je to dôvodné podozrenie na bullshido. Zvlašť kvôli tomu že vačšina z nich je spojená s istými poplatkami. Časté páskovanie, napríklad každého štvrť roku, môže byť tiež znakom zmrdstva a treba sa mať na pozore. Mnoho BU systém páskovania ani nepozná, takže u nich táto starosť odpadá. Tento znak býva často spojený s:

Hafo techník.

Nemusí byť vždy znakom bullshida, každopádne je to častý jav opäť skôr u tradičných BU, respektíve ich modernejších pokračovateľov. Reálne použitie sa spravidla vojde do rozmedzia 5-10 techník, pričom ich základným znakom je, že sú to techniky základné a učené ako prvé, vycibrené k dokonalosti. Často je progres techník spojený s progresom páskovania, keď vám danú zaručene lepšiu a zložitú techniku sprístupnia až od istého stupňa dúhovej farby. Je to sprostosť a treba sa jej vyvarovať, väčšina „vyšších“ techník slúži len na marketing pri verejných demonštráciách na nábor nových členov.

História klubu respektíve dohľadateľnosť inštuktorovej kvalifikácie.

Aj keď sa to na prvý pohľad môže zdať, odhaľovanie zmrda v tomto prípade vôbec nezahŕňa použitie google-fu, stačí sa spýtať inštruktora. Ak nie je zmrd, bude na svoje oprávnenie hrdý a nebude mať problém snažiť sa vám odpovedať čo najpresnejšie. Zmrd bude naopak zahmlievať a vyhýbať sa odpovedi, populárne je odvolávať sa na tajomného majstra niekde v činskom kláštore, zvlášť ak sa účastníte hodiny ktorú vedie pán Kim z textilu cez ulicu.

Techniky proti útočníkovi s nožom, strelnou zbraňou(!) a boj proti viaccerým útočníkom.

Ak Váš inštruktor nezačne vysvetľovanie pri každej z nich vetou „Keď ide o život a nepodarilo sa Vám utiecť, tak skúste….“ tak je to dôvod okamžite sa otočiť a odísť. Prvé dve sú vyslovene suicidálne, tretia suicidálna a  nenatrénovateľná. Celkovo ich prítomnosť znamená čisté bullshido.

Príliš mnoho spirituality, sektárske vlastnosti.

Okrem niekoľko new-age paškvilov ktoré zatiaľ do tohto kúta európy nedorazili, tiež výhradne doména tradičných východných štýlov. Samotná existencia istej spirituality je tam všadeprítomná, pre naše zámery ale zbytočná. Buď to natrénované máte alebo nie, to koľko máte čchi 2cm pod pupkom Vám nepomôže. V prípade  častého zdôrazňovania spirituality na úkor tréningu je dobré odísť. Sektárstvo je snáď zrejmé.
 

Rocky alebo Jackie Chan

Pri prehľade samotných štýlov upozorním, že kvalita jednotlivých škôl v jednom štýle môže byť značne rozličná a, bohužial, dá sa s tým hovno spraviť, jedine vyskúšať. Štýly som na základe vlastných skúseností a znalostí úplne neobjektívne rozdelil do kategórii podľa stupňa užitočnosti/výskytu zmrdizmu.

Kategória I. – Thajský box, Kick box, Box, Zápasenie, Brazílske Jiu Jitsu (BJJ), Judo

Spoločný menovateľ týchto štýlov je vysoká efektivita a intenzívne zameranie na sparing. To samo o sebe odradzuje zmrdov, jediné čo hrozí je red flag No.4. Keďže zároveň sú v týchto športoch organizované plnokontaktne zápasy a turnaje, nie je problém zistiť ako na tom daný klub je. Zápasenie a BJJ je pre psychicky odolnejších jedincov, keďže tréningy pripomínajú gaysession. BJJ v súčasnosti nemá riadne certifikovaného inštruktora v Čechách a na Slovensku, ale čo nie je, môže byť. Pre extrémnejšie naladených jedincov, najefektívnejšími formami sebaobrany je kombinácia jedného z prvej trojice a jedného z druhej trojice. Neželaným vedľajším efektom zvlášť pri prvých štyroch môže byť spoločnosť ľudí patriacich k organizovanému zločinu a tým pritiahnutie  pozornosti aparátu, s čím ale, ak čítate D-FENS, zrejme aj tak počítate.

Kategória II. – Karate, Taekwondo (TKD), Japonské Jiu Jitsu, Kung fu všeobecne

Prituhuje. Zväčša sa stretnete s nedostatkom sparingu, zbytočným dôrazom na rôzne formy, páskovacím expresom na peniaze (označovaným ako McDojo) a nezmyselné techniky napr. vo forme zbytočne veľkého dôrazu na akrobatické kopy, ktoré sú v nevhodnom outfite a bez rozvičenia spravidla nebezpečné viac Vám ako zamýšľanému recipientovi. Stále je ale šanca, že narazíte na kvalitnú školu s rozumným inštruktorom a preto je na mieste venovať im jednu návštevu.

Kategória III. – Aikido, Tai chi, Ninjutsu, Wushu, Kendo

V tejto kategórii nájdeme produkty absolútne nevhodné pre naše účely, aj keď každý z iného dôvodu. Najlepšie čo môžete spraviť je jednoducho sa im vyhnúť. Aikido ma úplne nevyhovujúci systém výuky, kde sa techniky nacvičujú za minimálneho odporu, ba priam spolupráce oponenta, čo je prirodzene mierne v rozpore s reálnou situáciou. Aikido môže zabezpečiť efektívnnu obranu, jej zvládnutie je ale rádovo v rokoch tréningu, kdežto napríklad pri boxe je možné hovoriť o mesiacoch. Tai chi je z nejakého dôvodu často prezentované svojimi inštruktormi ako bojové umenie, aj keď sa jedná o relaxačné cvičenie. Ninjutsu je možné považovať za vtip a ukážku toho ako sa to robiť nemá, celkovo  je výsledkom práce zmrda biznismena ktorý sa tak nabalil na módnej vlne nindžov. Wu shu je zas akrobatické cvičenie a Kendo z väčšej časti učí ako niekomu napráskať bambusovou tyčou, ktorá zväčša nie je po ruke keď by to človek potreboval.
 

Ako začať

Najskôr je potrebné si spraviť zoznam škôl v okolí. Vo väčšom meste by výber nemal byť problémom, informácie je potrebné spravidla hľadať na internete, pri troche šťastia  v informačných portáloch mesta. Vyberte si školu ktorá Vám vyhovuje aj časovo, spravidla sú rozvrhy tréningov zverejnené, odporúčaná dávka sú 2 – 4 hodiny týždenne. Mnoho škôl ponúka prvé hodiny zdarma, ak takúto informáciu nenájdete, je vhodné sa na ňu spýtať pri telefonáte s inštruktorom, pravdepodobne sa s ním bude dať dohodnúť. Je dobré, aj keď nie väčšinou vyslovene nutné, zavolať dopredu pred prvou plánovanou návštevou, pritom ak nájdete v rozvrhu kolónku začiatočníci, skúste sa do nej trafiť. V prípade, že v rozumnej vzdialenosti nie je vhodná škola, je možné dochádzať prvý mesiac – dva, naučiť sa základy a tie ďalej praktikovať doma. Je ale vhodné mať na to dostupného partnera, ak sa nebojíte prípadného domáceho násilia neskôr, môžete do toho zatiahnuť aj svoju polovičku.

V prípade dôvodného podozrenia na nejaké zmrdstvo sa môžete obrátiť napríklad aj sem. Daná komunita sa naplno venuje vybíjaniu zmrdov v BU a aj keď je skôr zameraná na USA, pár ich už odhalila aj v európe.

Záverom –  zmrdobijcom zdar a neprežente to s prvým tréningom, pretože potom spravidla budete mať problém prvý týždeň komfortne sedieť na záchode.


29.11.2010 Sofistes
 

12345 (3x hodnoceno, průměr: 1,00 z 5)
481x přečteno
Updatováno: 27.11.2015 — 23:58

Reklama

D-FENS © 2017
Do NOT follow this link or you will be banned from the site!