Sedím si na SNP u McDonalda, poctivo tlačím do hlavy svoj hambáč a o dva stoly vedľa si prisadla taká fešná kočenda. Tak kuknem na ňu vyšlem jeden smile, ona pošle jeden spať. Ma hnedú bundu, blond vlasy, hnedé oči (asi) a dva poháre na stole. No jo asi čaka na chalana, šak neva.
V jednom je káva a v tom druhom studený napoj. Tlačím už druhu polku hambača keď sa ti zrazu roštenka vyberie k pultu, všetky veci a kabelu necháva pri stole. Čím bude asi platiť, si myslím. Blondínka je už u pultu vykecáva s mcdonaldmanom. Ja už sa venujem hranolkám.
K jej stolu prichádza taký týpek, suverénne jej berie kabelu a ide k pultu. Frajer prišiel. Neviem dačo mi na tom týpkovi nesedelo, bol iba taký neurčitý pocit vzadu v medzimozgu. Tak z neho nespúšťam oči a skutočné týpek ju pokojne minie akoby sa nechumelilo a sinie si to k dverám s úlovkom jednej kabelky. To už sa mi v nohe budí jedno mavašigeri, vyskakujem spoza stola, preskakujem lavičku a cestou revem: „Ty hovädo zlodejské stoj!“
Týpek už je skoro pri dverách, ako prvé púšťa kabelku, naberá rýchlosť asi ako concorde a už ho niet. Tak zoberiem kabelku prinesiem to tej „b…ni “ čo si nevie ani dať pozor na veci a vravím: „Slečna to je asi vaše“.
A ta sa nezmohla len na to aby mi povedala „Ďakujem„. Iba sa tak divno na mňa kuká.
No povedzte stalo to zato? Riskovať svoj život pre cudziu vec a nakoniec nedostať ani poďakované?
Najhoršie na tom je že celu akciu sledoval manager MCD a aj ďalší chlap čo sa nezmohli ani na slovo iba, MG : „To bolo jak z akčného filmu“ a chlap čo sedel oproti: „Ja som si myslel že sú tu spolu“.