Ste zvolili.

Featured Image

Slovakocentrický pohľad na výsledky volebného snaženia u západných bratov.

Hneď z úvodu fór ktorý ma napadol asi 5 sekúnd po zverejnení prvých výsledkov :

Ako za pomoci troch slov a čísla nazveme situáciu, v ktorej slovenský  eštebák s veselou privatizačnou minulosťou a vlastným mediálnym impériom bude rozhodovať o budúcnosti českej vlády a následne zrejme aj českej ekonomiky, politiky a všeobecne budúcnosti?

Pomsta za voľby 1946.
Účet je vyrovnaný, božie mlyny síce  išli obzvlášť pomaly, ale nakoniec príroda dosiahla rovnováhu : vy nám boľševika do domu (1946) – my vám boľševika do domu (2013). Sme si kvit, takže ďalej už o tom nehovorme.  A odteraz len mierne konštruktívna kritika a rámcová mapa žumpy, cez ktorú sa v dohľadnej dobe budete (v našich stopách) brodiť. S vyznačenými plytčinami,  na ktoré (nerobím si ilúzie) nabehnete s rovnako neomylnou presnosťo u, ako sa to darilo a naďalej darí aj nám. Výsledky sú totiž tak podobné našim, že priam zvádzajú k porovnávaniu. Preto ak budem opisovať výkony našich analógov, berte to ako inšpiráciu k radostným očakávaniam vecí budúcich. Lebo pri výrazne podobnom vstupe nemôžeme čakať výrazné rozdiely na výstupe.
Ozaj, viete kedy Slovensko dobehne Čechov?
Ani ja, ale už nám bežia oproti.
 

Sorry, neodolal som. Ok, a teraz vážne.

1. ČSSD a jej b-mužstvo KSČM  získali dokopy menej ako u nás SMER, čo je náš ústredný boľševik. Tu sa odráža istý rozdiel dejinného vývoja : u nás sa po 1989 – 1992 komunisti buď masovo prekovali na sociálnych demokratov alebo rovnomerne porozliezali po všetkých mysliteľných stranách. Takže v origo hardcore komunistickej strane ostala v zásade len zbierka úchylov, pôsobiaca ako stratený lyžiarsky zájazd OV KSS Svidník, ktorý sa po štvrťstoročí podarilo vyhrabať spod lavíny a rozmraziť a teraz si hľadá miesto vo svete. To u vás sa vnuci Josifa Vissarionoviča koncentrovali hrdo pod pôvodnou vlajkou a ideami, čo im síce prináša bobríka úprimnosti ale nič to nemení na fakte, že je to banda skurvených boľševických zmrdov, ochotná za šťastie všetkých ostatných bojovať najmä míňaním prachov všetkých ostatných a postupnou prestavbou krajiny na jeden veľký láger  – pre všetkých ostatných. Detail, že ak by ich plány došli do realizácie, z čisto  matematických dôvodov by podstatná časť voličov skončila na úplne opačnej strane ostnatého drôtu než  dúfa a plánuje, je tu iba malou útechou. Dobrou správou je, že toto hardcore krídlo boľševikov dostalo len 15% pri 60% účasti, zlou správou je že 15% a 60%.

O nominálnom víťazovi, t.j.  vašom ekvivalente (hypotetického) samostatne pôsobiaceho biznis krídla nášho SMERu, t.j. o ČSSD, sa oplatí v zásade len toľko :  Dosiahnuté percento im bohužiaľ neumožní historicky sa znemožniť tak naplno, ako to dobrotivý osud umožnil nášmu ústrednému boľševikovi a jeho jednofarebnej vláde s parlamentnou podporou 83/150. Čo je síce škoda, ale nepodceňujme schopnosti vášho politického ľudu, nominálne prvé miesto dáva nie len haldy príležitostí, ale priam aj morálny záväzok zhovadiť sa  ako to len pôjde + 10% nad všetky mysliteľné normy. A ja neverím že zaváhajú. Vaša (samozrejme že aj naša, ale to je iný príbeh, teraz si usieram z vás) ekonomika je totiž v takej riti, že priam láka na realizáciu celých sérií debilných boľševických experimentov. Varovanie : zdrojom boľševických zverstiev ktoré ČSSD podporí/presadí nezriedka bude nominálna pravica, aj keď netuším, ktoré české parlamentné subjekty by som do tejto podmnožiny mohol úprimne a s pokojným svedomím zaradiť.

2. ODS. „Keby terazky  vypukla vojna Kefalín, na miestě by som vás zastrelil, a súdruhovja by vás zahádzali vápnom.“ Modré ftáky uhrali výsledok čo do percent nápadne podobný podobnej strane s podobnou ideovou (muhaha) základňou a najmä porovnateľne korupčnou minulosťou, prúsermi a podľa všetkého aj budúcnosťou. Menovite našej SDKÚ. Jedna aj druhá dnes pripomínajú nejaký úžitkový predmet, od ktorého už máme náhradu v podobe novšieho modelu, ale sentiment nám bráni hodiť ho rovno do smetí – a tak ho vynesieme na povalu (do pivnice) lebo „by sa ešte mohol zísť“. Aj keď polovica súčiastok už nie je pôvodná a celé to drží pokope najmä lepiaca páska a viera v Boha. Čo v preklade znamená, že ten krám poletí až o päť rokov, keď budeme upratovať pivnicu.

3. Zelenomrdi sa do parlamentu nedostali, čo považujem za jeden z najväčších volebných úspechov a tak sa osobitne zmieňujem aj keď vlastne nie je o čom lebo prepadlisko dejín. Well done, guys, nabudúce odporúčam lidovcov. Čo je asi tak všetko, čo sa k výsledku  KDÚČSL dá povedať.
Oprava, pár slov hádam neuškodí : KDÚČSL zo všetkého najviac pripomína naše „maďarské“ strany, najmä (aktuálne) MOST-HÍD, t.j. stranu ktorá má počet dosiahnutých percent defaulne nastavený v momente zrodu s osciláciou plusmínus tri percentuálne body, a to bez ohľadu na svoj  program, lídra, doterajšie vládne aktivity, doterajšie opozičné aktivity,  počasie, úrodu, neúrodu, vojny, epidémie, dopady meteoritov, útok mimozemšťanov alebo čokoľvek iné. Chcete vedieť koľko u nás dostanú maďari v budúcich voľbách, nech sa už budú konať kedykoľvek? Poviem vám to celkom presne :   8-11%. Koľko dostane u vás KDÚČSL? 7-9%. Chcete vedieť prečo? Aj ja.

4. TOP09. Nedokážem dosť dobre pochopiť dôvody existencie tejto strany.  Výkladnou tvárou je človek, o ktorom sa nikdy celkom presne nevie či len spí alebo už konečne zaspal na veky vo  veku niečo medzi sedemdesiat a kamenným uhlím . Dôvod jej vzniku je jasný : Prichádza Spasiteľ, hurá. Dôvody ďalšej existencie – po tom, čo s voličmi vyjebali a vytreli si riť úplne rovnako ako tí, ktorých presne za toto sľubovali vymeniť a poslať na smetisko dejín v tých minulých voľbách – si nedokážem zdôvodniť nijako. Hádam iba nutkavou túžbou voličskej základne dostať ešte raz naložené odzadu a bez lásky (© Samo Trnka). Možno je to len osobný dojem človeka, ktorý scénu nesleduje do úplných podrobností, ale… no,  viem si predstaviť voliča KSČM (hovorím „predstaviť“, nie že by som to chcel mať v rodine), ktorý volil boľševika lebo za boľševika bolo výborne a bude zas. Viem si predstaviť človeka, čo volil modrých vtákov aj keď mu tam nekandiduje  nikto z rodiny, napríklad lebo verí že ako jediní sú tá správna pravica a chcú konečne vybudovať ten kapitalizmus pyčo. Prečo ľudia znovu volili knížepána & kolektív, to je pre mňa záhada. Neviem si totiž dosť dobre predstaviť ani voliča, ktorý by dokázal povedať jeden akýkoľvek bod, v ktorom predstavuje knieža lepšiu voľbu v porovnaní s kýmkoľvek iným. Osobne netuším, čo vlastne chcú a čo a prečo vlastne nechcú – ale mám podozrenie, že náhodný test s voličmi Veľkého Karla o programe a názoroch tohto mysliteľa by dopadol asi nejako podobne, ako keď to Howard Stern skúšal s voličmi súdruha Barracka Husseinoviča.  Možno budem sviňa, ale pôjdem ďalej a tvrdím, že aj podobný „slepý test“ medzi samotnými novozvolenými poslancami TOP09 by priniesol mnohé veselé okamihy.

And now some more funny stuff.

Ak som hľadal nejaký náš analóg strany p. Okamuru, napadlo mi iba chystané hnutie Alojza Hlinu. Čo je človek, ktorý sa dostal do parlamentu po tom, čo inému politikovi opakovane očural béemvéčko ukradol vlajku a inak sa prejavoval najmä na blogoch v polohe nasraný občan – drobný podnikateľ.  Exotika v parlamente musí byť, my sme mali Jána „the kelňu“ Ľuptáka, vy ste mali napríklad takého Sládka. Aktuálne my máme Hlinu a vy Tomia. Ešte stále niekto pochybuje, že sme bratia z jedných vajec vysedení?

Japončík má šťastie na nápadné a dobre zapamätateľné meno. To ten náš exot sa k svojmu indiánskemu menu ten-čo-kradne-slotovi-vlajku musel dopracovať osobným street performance. Čo sa mu tak strašne zapáčilo, že podobné aktivity opakuje vždy keď sa o ňom tri dni nehovorí, čo je bohužiaľ aj chvalabohu zhruba každé tri dni. Onehdá napríklad na výročie vstupu spriatelených vojsk dovliekol pred dom Vasila Biľaka tank – v porovnaní s tým je český volený zástupca v japonskom tradičnom kimone a s dvojicou samurajských mečov vcelku decentný úkaz. Bez ohľadu na hovadiny ktorými oblažuje národ.  Inak si oboch  dovolím nemilosrdne prirovnať k pravdoláskovcom, ktorí síce tiež chcú veci ktoré  (občas) v zásade nie sú úplne totálna pyčovina, akurát že cestu k nim si predstavujú taknejak ako Hurvínek válku. Ako keby plánovali víťazstvo socializmu – samozrejme nejakého úplne iného socializmu než tu bol štyri dekády, tentoraz niečo s ľudskou tvárou pyčo – akurát že  bez paralelného zriadenia siete pracovných a internačno-likvidačných lágrov. Ktoré sú však pre víťazstvo socializmu rovnaká nevyhnutnosť, ako existencia vlastníckeho práva pre kapitalizmus, bez toho to totiž principiálne existovať nemôže. Čo sľubuje a/ celú sériu humorných zážitkov na tému „čelná zrážka Tomia Okamuru s realitou“ b/ následnú atomizáciu šeťpercentnej strany na cca tri až päť  frakcií, súperiace skupinky odídencov a dve tvrdo znepriatelené krídla.

A na záver hnoj. Oprava, na záver pán veľkopodnikateľ v oblasti dusíkatých hnojív, tvorca hodnôt, potravinový magnát, zamestnávateľ a živiteľ polovice národa, aktuálne tiež zakladateľ, organizátor a (ná)vodca  druhej najsilnejšej …ehm… strany.

Analógia medzi vašim ANO eštebáka Babiša a našim ANO zväzáka Ruska sa núka tak veľmi, že iba vypichnem pár rozdielov. Takže po prvé – Babiš sa k majetku dopracoval (dajme tomu) vlastnoručne.  Minimálne v tom smere, že z jeho strany bol aj nejaký osobný vklad, nejaké osobné úsilie, ono mu to do náručia nespadlo úplne celkom samo.  Konkurenciu si za jej vlastné prachy odrovnal osobne, nestačil monopol daný kamarátom z politiky (ktorého za odmenu  obratom podrazil), ako tomu bolo na počiatku dráhy nášho spasiteľa vlasti.

Náš človek v Prahe  na to išiel šikovnejšie a začal tým, že ovečkám najprv dlhodobo tlačil sračky do žalúdka a k sračkám do hlavy sa prepracoval až vo fáze, keď si už na prvý stupeň ovečky zvykli a zaplatili mu za neho toľko, že si  to už po finančnej stránke mohol dovoliť. Náš človek v TV Narkóza na to išiel sebe vlastným, výrazne primitívnejším štýlom : najprv sračky do hlavy za cudzie prachy, potom sračky do hlavy na druhú keď vysvetľoval ako nabral peniaze a nakoniec sračky na tretiu, keď vysvetľoval ako sa mu podarilo postreliť sa pri čistení pušky (!)  do nohy (!!) a ako to nemá žiadnu súvislosť s bodom jedna, konkrétne s pasážou „za cudzie prachy“.

Čo sa týka otázok ohľadne (ne)jednotnosti zbierky existencií, ktoré eštebák do parlamentu so sebou dovliekol, tam odporúčam pozornosť k nástrojom na udržania straníckej disciplíny a lajny, ktoré sa tak výborne osvedčili v jeho rodnej krajine. Napríklad  bianko podpísaný abdikačný list. Alebo bianko podpísaná zmenka. Nehovoriac o štátnych bezpečnostných a silových zložkách, ktoré skúsený eštebák v prípade potreby určite zvládne zaúkolovať lepšie, než sekretárka pána premiéra (čím nechcem indikovať vieru, že Babiš doteraz na tajných akurát tak platil dane a čítal si o nich v novinách). Samozrejme, verím že pri takto obmedzenom repertoári Babiš neostane, predsa len ustrážiť tú smečku ktorú priviedol na svet, to je čelindž aký Babišovi z plna hrdla prajem, a ak teraz hľadáte to správne slovo, tak je to „škodoradosť“.  Pokiaľ som námatkovo pozeral, ak sa ich zíde viac ako päť, nedohodnú sa ani na farbe hovna, čo je pre jazýček na váhach ideálne nastavenie. Vzhľadom k teplote a tlaku vášho reaktora a po zvážení výsledkov nášho experimentu s podobnou substanciou tvrdím, že ANOfert sa rozpadne do roka a do dňa a že následné tektonické posuny v parlamente so sebou do pol roka vezmú aj vládu, nech už ju zostaví ktokoľvek s kýmkoľvek.

Súhrnne o vašich voľbách asi toľko, že netuším o čom vlastne boli, co tím chtěl básník říci, prípadne čím sa program strany A líši od programu strany B a čo by teda hypotetické 50%+ víťazstvo ktorejkoľvek z nich prinieslo. Vyhrala pravica? Vyhrala ľavica? Alebo aspoň povedzte ktorí sú ktorí a podľa čoho to rozoznám – a výsledok si už nejako odvodím aj sám, do 101 počítať viem. Platím si dane v inej krajine, takže som to naozaj nesledoval do detailov, ale napríklad keď boli ostatné voľby vo Francúzsku, vedel som že boľševik chce dane 75% a extrémna pravica chce poslať cigánov šupom domov do Rumunska. U vás ani divá sviňa netuší. Ostáva len pocit, že ľubovoľná zostava ktorá teoreticky môže zostaviť vládu by teoreticky mohla urobiť čokoľvek, od znárodnenia podnikov nad 25 zamestnancov a prijatie eura po zrušenie minimálnej mzdy a DPH a vystúpenie z EÚ  – a nič z toho by v zásade neodporovalo tej zbierke výkrikov do tmy (tzv. „volebný program“), ktoré ju do parlamentu dostali.

Súhrnne k voľbám II : jeden z najzaujímavejších komentárov som náhodne počas prepínania odchytil od nejakého politológa – že totiž ak predčasné voľby „nič nevyriešili“ a ich výsledky hodinu po ohlásení plošne považujeme  za zdravý základ pre ďalšie predčasné voľby vypísané ak sa dá čo najskôr, je namieste otázka, či predčasné a tým skôr riadne voľby vôbec  principiálne môžu zrodiť výsledok, ktorý povedie inam ako k objaveniu zbrusu novej skratky na ceste priamo dopyče.

Nemáte aj vy ten pocit, že existujú celé haldy rovníc a problémov, ktoré za daných parametrov (napr. rozsah a úroveň garantovania práv, prípadne kapacitné a legálne možnosti štátu) jednoducho NEMAJÚ riešenie? A že neexistuje žiadne do skaly vytesané prehlásenie, s polmetrovým notársky overeným podpisom samotného pánaboha vpravo dole, ktoré by tvrdilo opak?


28.10.2013  Skrebec
 P.S. : vy ste mali voľby na výročie rozborenia prehnitej monarchie a dopadli ako dopadli. My budeme mať najbližšie voľby do krajských samospráv, konkrétne 9/11.
 
 

12345 (4x hodnoceno, průměr: 1,00 z 5)
273x přečteno
Updatováno: 27.11.2015 — 23:53
D-FENS © 2017