Uplynuli 3 roky, čo som kúpil a prevzal kľúče od svojho v poradí 4. štvorkolesového tátoša.
Voľba vozidla vzhľadom na finančné možnosti, potreby a skúsenosti bola daná nasledovne: cena do 25000 €, pohon 4×4 a vyšší podvozok kvôli ceste na chatu, pohon na benzín (doteraz som vlastnil len dízle, ale odmietam okrem paliva tankovať aj predražené Babišovo hnojivo a trápiť sa s DPF filtrom), manuálna prevodovka, len nový kus, a istá samozrejmá forma výbavy (vyhrievané sedačky, klíma, tempomat).
Do nákupného košika tak mohli spadnúť Suzuki Sx4 resp.Suzuki Vitara, Ssangyong Korando a Dacia Duster.
Keďže značka Dacia vzhľadom na predajné čísla vozidiel v regióne predpokladala dostupnosť náhradných dielov aj v budúcnosti a s Dusterom som už mal aj praktické dotyky, voľba bola zrejmá. Z dôverných info od predajcu počiatkom jari roka 2022 vyplynulo, že šanca kúpiť nepoškrvnený cnostný 4valec bez ekokokotín a pípátok bude čoskoro prchavá ako koniec vojny na Ukrajine a tak som bez váhania zložil zálohu za najlepšie vybavený model Duster Extreme TCe 150 4×4 a čakal. Zjavne som nebol jediný, kto vycítil túto príležitosť a tak som si na autko počkal 8 mesiacov až do novembra 2022.
O modeli Duster Extreme 150 TCe 4×4 boli popísane a natočené gigabajty testov (asi najviac sa tomu venovali chlapci z garaz.tv, tak len stručne:
4 valecový motor objem 1,33 litra, benzín, priamy vstrek, preplňovaný turbom, 110kW, krúťák 250Nm už od 1700 ot., deklarovaná spotreba 6,8l, tá sa dá sa v pohode dosiahnuť,ale len v diétnom jazdnom režime mimo diaľnice :-D, vo svižnom diaľničnom tempe treba rátať tak o 2-3litre viac.
Dojmy, patálie, nedostatky, prevencia a údržba
Hneď pri prvej večernej jazde som postrehol, že led stretávačky svietia fakt dobre, zato žlté diaľkové halogény poslúžia akurát tak ako lapač na nočný hmyz. Francúzsky korporát usúdil, že žiadaný model pre untermenš zrodený v Dráculove neposkytne diaľkové led svetlá ani za príplatok, čo sa dá vysvetliť len žabožrútským povýšenectvom Renaultu, a nie snahou ušetriť. Zaujímavým faktom tiež je, že pri dennom svietení svietia aj zadné led svetlá. Krátkodobú večernú frustráciu (pri ktorej som nasrane uvažoval o radikálnej drastickej montáži prídavných svetlokanónov zn. Bushranger) a svetloplachosť povozu do diaľky som napokon vyriešil inštalácou poľského (ne)originál led produktu s deklarovaným svetelným tokom 7920 lm – úsporné a doteraz funkčné riešenie za necelých 36 €! – po prvom zapnutí som ho pateticky pomenoval „Východ Slnka“.
Po nadobudnutí dlhoočakavaného rodinného motoprírastku nastal čas postarať sa o ochranu jeho citlivého podbruška. Celý spodok auta som dal ošetriť môjmu dvornému mechanikovi sajrajtom zvaným Dinitrol 4942. Prachovka občas zabŕdne na lesnú a šotolinovú cestu, či do snehového poľa, a tak som zakúpil kryt na motorový priestor a zadný diferenciál priamo z Rumunska, od tuningového špecialistu Mudster.ro. Je to poctivá 3mm hrubá oceľ, to dodalo valašskému hintovu a aj mne viac sebadôvery v pochôdzkach mimo asfalt.
Dôležitý krok k bezproblémovej prevádzke „prachovky“ bola eliminácia zhubného pôsobenia systému štart-stop (ten sa síce dá vypnúť zabudovaným tlačidlom, ale je ustavičná otrava, všakže). Po dôkladnom štúdiu možných následkov na fóre pre „dacanov“ som odpojil šediváka (sivý konektor systému štart-stop vedúci k autobatérii). Auto jazdilo akoby nič. Pred prvou garančkou som predsa len šediváka znova pripojil a následne po servise trvalo odpojil. Odpojený konektor som napokon z dôvodu svojej lenivosti doteraz ani nezaizoloval a všetko beží ako má. Až na zobrazovanú otravnú hlášku na palubnom displeji (čo sa dá samozrejme prepnúť) – aj tú dám snáď vymazať.
Súdruhovia zo Stelantisu zjavne usúdili, že potenciálna výdrž motora je neúmerne odolná množstvu „ekonariadení“ Bruselskej junty a preto doporučili výmenu oleja každých 30tis.km. Olejová náplň je síce pomerne veľká (5,5 litra), ale toto odporúčanie som od začiatku dôsledne ignoroval a menil olej po 15tis. Najprv u rodinného mechanika a potom v rámci garančky.
Čo na 1. pohľad zamrzí:
Dielenské spracovanie karosérie – keď si človek lepšie pozrie strechu a vidí evidentné bodové zvary na lemoch dverí, tak by Frantíkom či Rumunom kopol do gulí.
Čo trochu serie:
Menší objem motora. Som zvyknutý brzdiť najmä motorom, jednak to šetrí palivo a brzdy a je to aj bezpečnejšie (hlavne na klzkom povrchu). Keby tam bol objem aspoň 1,5 litra, bol by Duster do kopca agilnejší a zároveň by aj lepšie brzdil motorom, pričom tie deklarované kone (vraj 150) by neboli tak vyziabnuté. Otravným býva občasný rachotivý zvuk (zrejme palivoveho čerpadla), keď po zošliapnutí plynu pri vyššej záťaži v kopci durí benzin naplno do motora. Na tento hluk sa dá síce rýchlo zvyknúť, hoci nerozumiem dôvodu, ktorý viedol výrobcu k tomu aby ma ním obšťastňoval.
Neschopnosť regulácie stupňa ohrevu na sedadlách. Buď to hreje (a po chvíli škvarí gule) alebo nehreje. To (do pi..!) jedno relátko (potenciometer/termostat) nemohli zakalkulovať do ceny ? Keď sa to niekedy doje.., dám to prerobiť, našťastie existujú alternatívy..
Lakťová opierka – síce pekne prešitá a priestranná, ale umiestnená dole bez možnosti výškového nastavenia, takže pri dlhej ceste máte ruku v lufte, čiže na kompót.
Po dvoch rokoch vyriešené jednoduchým polským dorobkom z 3d tlačiarne na Allegre:
Absencia nastaviteľného cyklovača stieračov resp. dažďového senzora – (a čo by ste ešte za 22000€ nechceli ??).
Čo serie viac:
Systém Media Nav spočiatku mrzol, po 1. (bezplatnej) aktualizácii máp a 1.garančky síce už nemrzne, zato aktualizácia máp je spoplatnená a pravidelne sa mi na jednom úseku u nás samo od seba spúšťa a naladí Radio Chopin. Pri každom takomto nečakanom precitnutí z pokojnej cesty šťavnato zahreším. Nie že by som mal niečo proti klasickej hudbe, ale keď máte všetko vypnuté alebo naladené rádio Rock a zničohonič Vám premotivovaný Pšonek zbesilo búcha po klaviatúre v kabíne, tak to naserie. Keby kokoti aspoň púšťali sem tam Mozarta, či Bacha. (Alebo radšej nie, z takého Wagnera by som mohol znenazdajky chytiť zrádnika..). Každopádne audio systém so 6 repro hrá na počudovanie až príliš dobre a doteraz odolal mojim počiatočným tendenciám o jeho zveľadenie.
Vybľakovanie klaksónu, keď vystúpite z naštarovaného auta a štartovaciu kartu máte zastrčenú vo vačku, pretože sa o pol piatej ráno rozhodnete škrabať námrazu z okien. Okrem svojho preľaknutia zobudíte aj osadenstvo priľahlej bytovky. (Túto fičúru teda pičovinu dám deaktivovať hneď ako natrafím na borca čo to vie).
Čo serie najviac:
Po roku prevádzky mi autko pri krátkom preparkovaní znenazdajky skapalo a pred obchodom zaspievalo na displeji: „Závada na vstrekovaní paliva“. Keďže to bolo 2 dni pred plánovanou dovolenkou, hnusne som zahrešil, po chvíli som so stiahnutou riťkou opäť skúsil naštartovať a šiel sa prehnať po diaľnici 160-kou, aby som motoru vypálil červa v bioliehu a ujistil sa, že nás to cestou k moru niekde v Bosne nenechá na holičkách. Nenechalo. Odvtedy lejem poctivo aditív do každej nádrže, poněváč Brusel nám vedome kurví palivo a nielen to..
Sem tam sa objaví ranné kolísanie otáčok, pripisujem to pridrbanej (po)váhe vzduchu, po prebehnutí auta nepredpisovou rýchlosťou príznaky miznú..
Po návšteve Montenegra asi pri 30tis km začalo hučať od podvozka. Najprv som si myslel, že sa nejak uvoľnil kryt motora, bol som akurát na garančke a výmene oleja. Pseudomechanik tovarenského servisu ani počas skúšobnej jazdy závadu nepozoroval a chybu nezistil. Tak som zaskočil za rodinným mechanikom, ktorý hneď vedel: rozbité ložisko na prednom kolese. Autorizovaný servis to síce vymenil po akejsi povinnej preverovacej debate ohľadom rozsahu záruky, ale pocit dôvery v ich (ne)schopnosti u mňa zostal – skrátka sú to len meniči, nie opravári.
Záver:
Prachovka má najazdené 70tis, pomaly jej končí záruka. Napriek nedostatkom konštatujem nasledovné: Autiak robí to, čo má. V zime sa plne naložený vyštverá na chatu bez reťazí po zľadovatelých koľajách aj v 30cm snehu, v lete tam v pohode vytiahne naložený vozík so štrkom.
Benzínová 1300-vka v sa v zime rýchlo zohreje, nežerie (zatiaľ) olej a je pomerne dynamická. Prachovka nie je žiadna brzda premávky, maximálkou dokáže uháňať takmer 200km/hod a nemá ju obmedzenú na limit 170-180 ako teraz prišlo poslednou dobou do módy.
Duster veľmi nehučí ani pri 150-ke (doplnkovo som tomu trochu pomohol a svojpomocne odhlučnil kufor).
V mnou vyžadovanom teréne nemám problém s jazdením, krátka jednotka čiastočne suplujúca redukciu a 2000 otáčok, dodávajú autu dostatočný výkon a krúťak, pri ktorých si motor len tak chrumká. Pohon 4×4, veľmi dobrý asistent zjazdu zo svahu, 4 pohľadové kamery a vypínateľné ESP dodávajú sebadôveru v lese, ďalej si zvyčajne trúfne už len LKT a susedov Nissan Patrol.
V aute je miesto na plnohodnotnú rezervu, čo je podľa mňa nutná normálnosť. Prachovka nevŕzga (zatiaľ) a vie potiahnuť 1500kg brzdený príves. Plánujem do nej ešte namontovať samouzamykateľný zadný differenciál, aby som v teréne pošetril spojku, bohužiaľ napriamo sa to kúpiť nedá a na ebay za polkilový kus železa pýtajú špekulanti nezmyselné prachy.
Po dvoch rokoch sa zlúpala prášková farba z dokúpených prídavných rumunských krytov a skorodovali dodané rumunské skrutky a tak som to natrel 3x Alkytonom a gumoasfaltom, kúpil nerez skrutky, už to len nanovo nahodiť. A keďže mám v rodine skutočného fachmana, viem že o valašský hintov bude aj v budúcnosti dobre postarané za rozumné groše a o náhradné diely vzhľadom na rozšírenosť tohto modelu nebude núdza.
Napriek tomu, že už istý čas pobehuje po svete nová generácia Prachovky, starší model s motorom 1,3 TCe je tak vydarený, že by som ho určite nemenil, už len kvôli ďalším povinným europajáckym asistentom ktoré nové autá bez výnimky obsahujú.
09.11.2025 Teodoridis
(121x známkováno, průměr: 1,48 z 5)