Pokladny Lidl Slovak style

S heslom „Nechápete – vysvetlíme, nechcete – prinútime“ vyrazil LIDL a ďalší do boja za elektronické pokladne príkazom. V záhadne určených hodinách napr. od 7.00 do 9.00 si pri najväčšom slovenskom sídlisku spočítali, že vtedy chodia nakupovať iba nerdi a geekovia a bežné pokladne skrátka neotvorili.

Som síce zdatný, ale plne súhlasím s názorom na tieto pokladne, ktoré sú taký oser až no. Namiesto pomoci a odváženia tovaru na kusy, používajú všetky svoje senzory na buzeráciu nešťastníkov. Naozaj netuším, prečo nedokáže pokladňa povedať po tom čo jej prezradím sladké tajomstvo čo za pečivo som jej položil na „tácku“ aspoň približný počet normovaného dopečeného polotovaru. Určite by bolo pre všetkých lepšie ak by sa v prípade neistoty a pochýb ľudsky spýtala, „dal si tam 100 alebo 101 pečív milý otrok“? Určite by to bolo menej klikov v neintuitívnom zalagovanom rozhraní.

Donedávna to bola vtipná hračka pre ľudí, čo chceli trénovať svoje brigádnické zručnosti. Karta sa ale otočila prišlo k slovu „prinútime“. Jedno ráno som sa rozhodol, že by som išiel nakúpiť a pozabudol som na nemilú vlastnosť LIDL-a. Zbadal som sa až pri pokladni. Na požiadavku či mi to môžu nablokovať starým klasickým spôsobom som dostal odpoveď že nie, že „tam mám pokladne“ a vôbec, aby som nezacláňal. Na to som prišiel s otázkou, či si môžem tento stav nafotiť. Pani dohľadujúcej nebolo viac treba, zavolala si na mňa vedúcu aby jej pomohla problém vyriešiť. Od vedúcej som sa dozvedel že to je naša budúcnosť, nič nik lepšie na zemi, vo vesmíre a priľahlom okolí nevymyslel a vôbec, mám si zvykať, alebo v dohľadnej dobe inak nenakúpim a že ak sa mi nepáči mám ísť do kauflandu a podobné vtipné bonmoty. Čo sa týka nejakého otvorenia bežnej pokladne toto jednoznačne zamietla a uviedla, že oni majú pokladní otvorených 6 a hotovo. A tak som pod dohľadom drába (pardon SBS), pani dohľadujúcej pokladne a pani vedúcej nablokoval svoj nákup ručne, keďže som zabil už dosť času hádkou a čas ma už tlačil. Čo sa týka fotenia sme sa nakoniec uzhodli, že LIDL nie je velín atómovej elektrárne a že si foto zavretých pokladní môžem urobiť, aj keď zo začiatku sa obháňali nejakými svojimi internými predpismi s tým, že mi to určite nedovolia. Až rázne vysvetlenie, že ich interné predpisy platia pre nich a nie pre mňa kapitulovala so slovami „Aj tak si nepomôžete, takto to bude a basta“. Na koniec, keď som vytiahol hotovosť, musela pani poverená dohľadom nad pokladňami aj tak sadnúť do pokladne a platbu spáchať tam.

Napríklad také Tesco v jednom okresnom meste bolo povoľnejšie a po hlasnej sťažnosti na neotvorené pokladne a na veľký nákup pomohla neochotne nevrlá vedúca. LIDL rozhodne automatizáciu tohto procesu zmáknutú nemá. Pri týchto kasách prehráva ľudská dôstojnosť vs zaslepenosť LIDLu 0:1. Na Slovensku žiaľ tento boj prehrávame. Už sa vydávajú jasavé články o tom, ako sú pokladne super a ako ich zavedie LIDL všade. Vystatovačne sa chvália, že cca 40% platieb je realizovaných práve cez ne. Len nepovedali B, že zákazník nemá možnosť voľby a jednoducho „musí“. Poslúcham chlapca z LIDL reklamy s bannerom „Podel sa a pomôž“ a dúfam, že tento text niečomu pomôže.

Zial nie je to jediny pripad prezmrdovania na Slovensku, další v Bratislave je Vallo a jeho skľudnovanie dopravy spolu s nespokojnymi mamičkami.