Nie som žiaden technický lumen a preto nebudem veľmi písať o tom, ktorá skrutka má aký priemer, ale radšej čosi o pocitoch a dojmoch, ktoré jazda v tomto stroji prináša.
VAZ 2103, ľudovo žiguli, bolo moje prvé auto. Zdedil som ho po starom otcovi, ktorý ho kúpil v Tuzexe za peniaze, ktoré zarobil v Západnom Nemecku.
O auto sa vzorne staral, garážoval ho a preto rozhodne nevyzerá na rok výroby 1974 a bez problémov prešlo ešte pred dvoma rokmi cez STK.
To, čo však prístrojovej doske naozaj dominuje, je obrovský volant. Jeho rozmery nie sú vôbec zbytočné, na otočenie kolies sovietskej mašiny na mieste treba minimálne dve silné ruky.
Ovládacie prvky sú dobre prístupné, len volant je umiestnený prinízko a tak dlhonohí riešia dilemu, čo s kolenami. Stierače predného okna sa ovládajú nožnou pumpou umiestnenou naľavo od spojky. Je škoda, že nové autá na túto fintu zanevreli.
Vozidlo má na predných sedadlách aj bezpečnostné pásy, ale v okamihu havárie by som sa asi bezpečnejšie cítil nepripútaný – pásy sa ťažko nastavujú a vhodne obopnú jedine človeka s postavou kríženca Haliny Pawlovskej a Petra Novotného. Navyše, pásy sa ťažko odopínajú, takže hrozí, že v prípade náhleho vzplanutia auta sa človeku nepodarí vyslobodiť z popruhov.
Ruský plnokrvník je mimoriadne vhodný na sexovanie. Vôňa kože a benzínu funguje na slovanské devy spoľahlivo ako lusknutie prstami na čašníka. Po mnohých pokusoch a polohách som experimentálne určil, že existujú dva odlišné prístupy. Prvá možnosť je posunúť predné sedadlá čo najviac dopredu a coitus uskutočniť vzadu. Ideálne najmä na polohu, kedy je partnerka hore. Strop je mäkký a aj prípadný náraz hlavou nemá vážnejšie následky. Druhý variant spočíva v sklopení sedadla spolujazdca čo najviac dozadu. Vzniknutý priestor pripomínajúci plážové lehátko je ideálny na pozíciu „zo zadu“, kedy muž dominuje. V každom prípade je vhodné venovať sa auto-kopulácii najmä v teplejších mesiacoch, kedy možno otvoriť okná a vystrčiť z nich nadbytočné údy. (Ešte je teoretická tretia možnosť spolujazdkyňu „vyprášiť“ vonku na plochej prednej kapote, podobne ako vo filme Lost Highway od Davida Lyncha)
Čo sa týka exteriéru, pri pohľade zpredu sú výrazné štyri svetlomety, ktoré v plnom nasadení chrlia svetlo všetkými smermi. Zo všetkých strán sa oslnivo blýskajú rámy okien, pochrómované puklice a blatníky. Na blatníkoch sú ešte gumové chrániče, podobné vidieť na newyorských taxíkoch. Auto má vysoký podvozok a nie náhodou ho neprajníci označujú ako najrýchlejšie sa pohybujúci traktor.
Karoséria auta je ultra tuhá, akoby odliata z jedného kusu. Zažil som v aute len jednu jemnú kolíziu, kedy som v rýchlosti asi 5 km/h narazil nechtiac do betónovej steny. Autu sa nestalo vôbec nič, ale ako cestujúci som mal pocit, že som zažil vlakovú zrážku rýchlikov.
Žiguli v pohybe je zážitok, na ktorí mnohí aj po rokoch spomínajú s trasúcimi sa rukami. Auto má extrémne jemný plyn, ktorý má pre neskúseného jedinca len dve polohy – voľnobeh a naplno. I skúsenejší jazdec ako ja máva s plynom problémy pokiaľ je motor s objemom 1450 kubických cm studený a ide na sytič. Radenie pri doprednom pohybu je štvorstupňové, otáčkomer dokáže zobraziť oficiálne až 7500 otáčok. Radenie je pomerne tuhé, ale presné, radiaca páka je na autá vtedajšej doby dosť krátka.
Auto je pri rýchlostiach do 80 km/h dosť svižné, najmä akcelerácia na dvojke príjemne zatláča do sedadiel. Zvuk motora je veľmi sympatický, tiché vrčanie šelmy na voľnobehu sa postupne mení na ručanie býka v ruji. Tachometer má zárezy až po 180 km/h, ale viac na viac ako 140 som nenašiel odvahu, pretože som mal pocit, že auto čoskoro zmení geometriu alebo vzlietne.
Kombinácia motor vpredu, náhon vzadu a univerzálne gumy spôsobuje, že auto sa po celý rok v zákrutách správa skôr ako motorový čln. V zime sa oplatí prihodiť do kufra vyradený radiátor, inak každý rozbeh sprevádza nechcený kvílivý odpich.
Dôvod, pre ktorý je týchto skvelých áut na našich cestách čoraz menej, je najmä spotreba. Auto má vír v nádrži a žerie aj malé deti popri ceste – konkrétne čísla som radšej nesledoval, ale ani mimo mesta som sa zrejme pod desať litrov nedostal. Na druhej strane do tohto plechového tátoša možno naliať takmer čokoľvek a súhlasím s tvrdením, že žiguli jazdí aj na sušené slivky. Na Ukrajine a v Rusku sa na mňa miestni borci pozerali ako na buržuja, keď som im vravel, že do tohto auta lejem viac ako 90 oktánový benzín – v oných krajinách mali na tieto účely na pumpách 76, prípadne 80 oktánový benzín.
Spotreba oleja je tiež úctihodná – asi liter oleja mesačne pri bežnom mestskom jazdení. Auto má posilovač bŕzd, ktorý občas v tej najnevhodnejšej chvíli prestane fungovať. Po príčinách som radšej nepátral.
Moje zhrnutie je nasledovné – VAZ 2103 je pomerne spoľahlivé a luxusné auto, v ktorom je každá jazda zážitok. Je to auto s osobnosťou a vidieť, že doň mužik vložil celú svoju širokú ruskú dušu. Interiér je veľmi spoločenský, jeho nízka členitosť umožňuje družnú konverzáciu, jednoduché kolovanie fľaše vodky či neviazaný sex. Nevýhody auta vodič pocíti najmä na čerpacej stanici, alebo v prípade kolízie.
(6x známkováno, průměr: 1,67 z 5)