Na úvod upokojujúca správa, že zavedenie normy EN15000 neobsahuje žiadne masívne nasadenie povinného darčeku, ktorý nám spríjemní život (e-Call, chip pod kožu a pod.), ani povinnosť uvádzania zloženia farby písmen etikety použitej na zobrazenie zloženia výrobku. S touto normou sa určite 99.9% občanov EU vo svojom živote nestretne, takže netreba ihneď protestovať pred parlamentom.
Na druhej strane práve ten zvyšný počet možno 0,1 % obyvateľov je nútený túto normu rešpektovať, platiť za vývoj, výrobu a prevádzku niečoho, čo neprináša žiaden motivujúci efekt.
Čo je obsahom normy EN 15000 ( prevzatej do národnej legislatívny krajín EU, napr.STN EN 15000) :
Bezpečnosť priemyselných vozíkov. Motorové vozíky s premenlivým dosahom. Špecifikácia, výkonové a skúšobné podmienky pre systémy indikátorov pozdĺžneho záťažového momentu a systémy regulátorov pozdĺžneho záťažového momentu.
Krátky výkladový slovník : bezpečnosť hádam jasné. Motorový vozík s premenlivým dosahom nie je myslený vysokozdvižný vozík, ten nemá premenlivý dosah – v tomto prípade ide o premenlivý dosah smerom pred stroj – horizontáne, nie iba vertikálne. Jedná sa o konkrétny stroj – teleskopický manipulátor. Vyhľadávače na toto slovo ( anglicky telehandler, prípadne ľudovo teleskopický nakladač, maniťák a pod. ) celkom reagujú, komu sa nechce hľadať – jednoducho by som ho opísal ako podvozok s 4 kolesami, na ktorom je posadená kabína, motor, hydraulika a príslušenstvo, to celé je doplnené teleskopickým výložníkom – niekoľko do seba zasunutých štvorhranných profilov ( sekcií ), na konci je vymeniteľné pracovné náradie – lopata, paletizačné vidly a pod. Dôležitou vlastnosťou je to, že výložník je vzadu na stroji upevnený na vodorovnom čape, môže sa dvíhať do výšky a zároveň sa jednotlivé sekcie ( 2 až 5 ) postupne vysúvajú, čím sa dá dosiahnuť pracovný dosah od cca.5 m až do skoro 30 m. Indikátor a regulátor hádam každý pozná, pozdĺžny záťažový moment sa dá voľne preložiť ako posun ťažiska stroja smerom dopredu do okamihu, kedy sa odlepia zadne kolesá od zeme a stroj padne na papulu.
Tento stroj nie je u nás extra rozšírený, v západnej Európe je ale štandardom v stavebníctve namiesto stavebných výťahov, pretože dokáže podať paletu s materiálom na 3. poschodie, vyložiť kamión s nákladom rúr, s lopatou premiestniť fúru štrku, v pracovnom koši dobrovoľníci môžu vešať ozdobné vlajočky na budove a pod. Katalóg náradia obsahuje desiatky rôznych vecí. Podmienkou použitia je poriadok na stavbe, aby sa tam mohol bezpečne pohybovať stroj osadený pneumatikami, čo môže byť limitujúce v našich podmienkach, kde je obvyklé mať sklad bordelu úplne všade, najlepšie v kombinácii s otvoreným ohňom. U nás sa vyskytujú skôr stroje s menším dosahom v poľnohospodárstve a pod., celkovo však trh EU býva okolo 30.000 ks ročne, takže to nie je zanedbateľný počet. Len pre ilustráciu dodávam, že síce motory majú nudných 130-140 HP, maximálka tiež neohúri – do 40 km/h, ale zaparkovať teleskop akejkoľvek značky vedľa iných áut pred diskotékou môže zapôsobiť, hlavne ak by dobiedzajúce dámy zistili, že cena takého šikovného 17 m stroja je okolo 100.000 eur. Teda obvykle viac ako suma hodnôt zvyšku vozidiel na parkovisku. V prípade diskotéky resp. zariadenia nižšej cenovej skupiny hlavne vo vidieckom prostredí stačí, ak chalani z miestnej farmy dajú dole wapkou nános blata a hnoja – ihneď sa zaleskne aj taký menší stroj ( dosah okolo 7 m ) v cene nového Mercedesu CLS 500 4matic. V prípade nahradenia plechovky od Májky narvanej vajglami inou variantou osviežovača vzduchu je úspech zaručený.
Na to, aby si ktokoľvek takýto stroj mohol kúpiť, potrebuje peniaze ( resp.niečo v obdobnej forme akceptované predávajúcim ), dohodnúť cenu, miesto a termín dodania.
Aby šťastný majiteľ mohol sadnúť do nového stroja a doviezť sa po verejnej komunikácii pred spomínanú diskotéku po vlastnej osi, potrebuje vodičský preukaz ( u nás skupina „T“). Trochu naprt je to, že stroj obvykle nemá absolútne žiadne tlmiče podvozku, kabína je jednomiestna, voziť náklad v pracovnom náradí je zakázané, aj keď do lopaty by sa 2-3 chalani vmestili. Inak lopata poskytuje aj iné možnosti využitia, po napustení asi 2 m3 vody a založení menšej vatry pod náradím je možné zažiť pocit ako v termálnych kúpeľoch.
Ak by však chcel majiteľ s týmto strojom ísť niekam robiť, musel by mať tkz. „strojnícky preukaz“ – skúšku obsluhy stavebných strojov. Na získanie potrebného oprávnenia je potrebné odpracovať 400 hodín pod dozorom, absolvovať týždňové školenie, lekársku prehliadku, spraviť skúšky, každé 2 roky preškoľovanie – a tu sa dostávam k vyjasneniu nadpisu – čo má spoločné technická norma a dospelosť.
Najzákladnejším bodom školení obslúh stavebných strojov je veta – chlapi, nerobte chujoviny, odmietnite vykonávať akúkoľvek robotu, kde hrozí prúser – do basy pôjdete vždy Vy ! Žiaden šéf sa za Vás na súde nepostaví s tým, že on Vás poslal robiť ten nezmysel, kde ste zachloštili chlapa. Ak by to aj priznal, aj tak do basy idete Vy, lebo Ste mali ten príkaz odmietnuť na základe toho, že Ste vyškolená a poverená osoba. Toto poučenie apeluje na jeden zo základných stavebných kameňov princípov fungovania ľudskej spoločnosti – prijímanie zodpovednosti za svoje rozhodnutia jednotlivcami. Toto pravidlo zároveň rozdeľuje spoločnosť na deti a dospelých, kde juniori za svoje rozhodnutia nemusia niesť zodpovednosť. Od malička je normálnou súčasťou výchovy postupné zapájanie krpcov do tohto procesu uvedomovania si následkov svojho správania tak, aby postupne rozoznávali, kde sa nachádzajú hranice ( nono hádzať kaki … ). Výnimkou nie je dokonca ani štát, ktorý určuje vek občana ako kritérium pre isté rozhodnutia, ktoré so sebou prinášajú nutnosť prijať následnú zodpovednosť – od drobností ako svadba, trestnoprávna zodpovednosť, cez vodičáky, zbrojné preukazy a pod., až po podmienky veku prezidentského kandidáta.
Múdre hlavy však zistili (netuším na základe akých štatistík), že istá skupina dospelých občanov, ktorí spĺňajú všetky legislatívne náležitosti, aby mohli obsluhovať spomínaný teleskopický manipulátor nie sú až tak dospelí. Zjavne majú potrebu sa prevrátiť so strojom, vyhľadávajú možnosť ako niekoho, resp. seba prizabiť, ale minimálne aspoň poriadne vystrašiť. Aby sa zabránilo tomuto neduhu, zaviedla sa norma EN 15000, ktorá má za účel znížiť riziko dopredného preklopenia stroja, resp. predísť vzniku nestability. Preložené do normálnej reči – má to byť niečo, čo zabezpečí, aby blbec za volantom, ktorý si naložil plnú lopatu štrku a vysúva výložník dopredu nedošiel do situácie, keď mu lopata stroj nakoniec aj tak preváži a on dostane ešte po hlave kabelou s termoskou. Zákony fyziky zatiaľ odolávajú predpisom.
Bolo vždy samozrejmosťou, že stroje mali svoje prevádzkové predpisy dané výrobcom, kde bolo stanovené v tkz.záťažovom diagrame, aká hmotnosť môže byť zdvihnutá do konkrétnej výšky. Aj metodika tvorby záťažových diagramov je upravená vlastnou normou, výrobca potom môže určiť, s akým bezpečnostným násobkom bude uvádzať namerané hodnoty do svojich diagramov. Nástupom elektroniky do každého možného zariadenia došlo aj na tieto stroje, kde sa našlo relatívne elegantné technické riešenie – záťažový diagram už nebol iba papier v kabíne, ale objavil sa display, ktorý ukazuje mieru preťaženia v danom okamihu v digitálnom zobrazení. Celé zariadenie je postavené na jednom tenzometri ( mení sa elektrický odpor pôsobením sily, mechanického namáhania ) , ktorý je umiestnený na zadnej náprave a meria jej odľahčenie. Procedúrou sa nakalibrujú hraničné momenty, hlavne kedy na zadnú nápravu pôsobí prítlak v kg, určených ako minimum, aby stroj ostal stabilný. Toto určí rozmedzie, v ktorom sa dá normálne a bezpečne pracovať. Pri vysúvaní výložníku smerom dopredu sa samozrejme preťaženie zvyšuje, ťažisko sa posúva dopredu – tu elektronika dokáže obmedziť možné funkcie ovládanie výložníka iba na tie, ktoré posúvajú ťažisko nazad ku stroju – zasunutie a dvihnutie výložníka do výšky. Toto však zjavne nestačilo a nová norma EN 15000 vyžaduje ďalšie úpravy pre všetky novo vyrobené stroje – obmedzenie rýchlosti vysúvania a zasúvania výložníka v závislosti od miery preťaženia v hraničných polohách. Takže ak je strojník ten spomínaný blbec, ktorý nerešpektuje záťažové diagramy ( a zdravý rozum ), dostáva sa s nákladom do hraničnej situácie, systém mu má znemožniť urobiť rýchli pohyb ( aj keď správnym smerom ). Táto drobná zmena znamená montáž ďalších senzorov, ventilov na rozvádzačoch, kabeláže, software riadiacich jednotiek a pod., ďalší zdroj možných porúch a teda prestojov, nákladov. Aby tá šaškáreň bola dokonalá, norma EN15000 neplatí pre stroj v pohybe, resp.ak výložník je plne zasunutý. Samozrejme v prípade potreby môže byť systém vyradený stlačením ( držaním ) príslušného tlačidla na istú dobu.
Myslím, že netreba veľa špeciálnych znalostí, aby sa dalo posúdiť, aký je prínos tejto normy pre bezpečnosť vzhľadom k stavom, ktoré postihuje – rozhodne si myslím, že riziko prevrátenie je vyššie, ak je stroj v pohybe – čo norma nezaharňuje. Zároveň väčšie nebezpečenstvo úrazu pre strojníka je prevrátenie do boku, opäť neriešené normou, ako dopredu. V istej argumentácii som videl obrázok, kde sa stroj pri nakladaní materiálu prevrátil dopredu a zasiahol osobu stojacu pod nákladom….. k tomu asi niet čo dodať, ak sa stretnú dvaja blbci, o zábavu je postarané.
Nie som v žiadnom prípade odporcom rozumných štandardov (ROPS/FOPS a pod )., ale zdražovať výrobu a vývoj špeciálnych strojov veľmi chabým argumentom zvyšovania bezpečnosti mi pripadá minimálne zbytočné. Absolútna väčšina nehôd a úrazov je spôsobená ignorovaním elementárnych zásad, takáto bodka na výkričníku už nikoho neochráni od vykonania toho svojho nesprávneho rozhodnutia. Teším sa na ďalšiu normu, bolo by vhodné napríklad nejako podchytiť stupeň opotrebovania gumy na brzdovom pedáli. Nejaké to čidielko, snímač a tak., ak by sa dezén gumy na pedále dostal pod predpísaných 2,75 mm, max.rýchlosť by bola iba 20 km/h, ak by ale dezén klesol pod kritických 2,00 mm, stroj by sa vôbec nedal naštartovať. Myslím, že by to zachránilo nejaký život..možno aj dva za najbližších 15 rokov. A zároveň to pripraví o pár rokov života mechanikov, ktorí budú hľadať chybu, prečo to nefunguje. Takže v lepšom prípade by to bola remíza..
(1x známkováno, průměr: 2,00 z 5)