I stalo sa, že som sa v jedno sobotné ráno presúval autom z juhomoravskej metropoly na letisko v Hradci Králové (označované medzinárodným kódom LKHK, to len tak na vysvetlenie) za účelom sledovania šialeností, ktoré predvádzali odvážni muži na lietajúcich strojoch v rámci leteckých dní CIAF 2011. V tú istú sobotu podvečer potom naspäť do Brna.
Výber trasy som prenechal slečne schovanej v čarovnej skrinke značky Garmin. Slečna ma poslala po D1 za Velké Meziříčí a potom Chrudim – Pardubice – HK. BTW za zjazdom z D1, cca od Netína po Radostín nad Oslavou je utešená kľukatá okreska s kvalitným povrchom a ešte lepším fun-factorom, vrele odporúčam.
Pekné počasie a víkendová hustota premávky znamenali príjemne strávený čas za volantom. Bežné zjavy na českých a slovenských cestách človek vníma tak nejak okrajovo – zmrd v Prassate, ktorý predbieha cez plnú do zákruty a po sto km je stále desať sekúnd predo mnou… Pán Klobúk, ktorý si drží tachometrických 90 a sto metrov pred značkou Začiatok obce dupne na brzdu a ide tachometrických 45… ale tri momenty mi tak trochu zdvihli obočie a/alebo adrenalín:
Vohnoutizmus ŘSD
Okolo Pardubíc sa na niekoľkých miestach stavia a opravuje. ŘSD sa nám ospravedlňuje smutnými smajlíkmi, vraj „Musíme to opravit / postavit“ a zníženými rýchlostnými limitmi v okolí stavieb. Fajn, nič proti, pri ceste sa motajú ľudia a keď sa zo stavby na cestu inštaluje naložená Tatra, chápem výhodu štyridsiatky. Ale prečo v sobotu, keď nikde na dohľad nie je ani človek, ani Tatra? To je taký problém aspoň v piatok pred koncom šichty tie značky zakryť alebo otočiť? A v pondelok ráno reaktivovať? Asi áno, niekto by musel urobiť pár krokov navyše. Výsledok? Nezmyselné obmedzenie, ktoré každý ignoruje.
Scooter – bike combo
Toto bol jeden z mála momentov, keď som sa za volantom skutočne bál: mladý muž na skútri na relatívne úzkej ceste medzi stromami, mimo mesto, ide zhruba 40. Za ním na tom skútri mladá žena, ktorá sa ho drží ľavou rukou. Pravou sa nemôže, pretože ňou vedie bicykel. Jediný logický manéver – obísť maximálnou možnou rýchlosřou v protismere, s maximálnym možným bočným odstupom – sa nedal zrealizovať, protismer bol plný. A keď som si predstavil, ako slečna nabehne bicyklom na šuter, bicykel jej odhodí do skútra, mladý muž sa zľakne a celé kombo strhne rovno do mojej prednej masky… Piráti vedia byť otravní, ale väčšinou vedia, čo robia. Tejto dvojice som sa bál podstatne viac.
Upgrade križovatky (na záver trochu optimizmu)
Na výpadovke z Pardubíc smerom na Chrudim je téčková svetelná križovatka. Jediný pruh pre oba smery, rovno na Chrudim aj doľava na ulicu Pražskú / Teplého. Aj v sobotu podvečer relatívne plná, spolu so mnou v tom istom intervale „zelenej“ prešlo aspoň 15-20 ďalších áut. Ale: všetci, čo odbočovali, sa pred križovatkou radili na stredovú čiaru. My, čo sme pokračovali rovno, sme sa zaradili vedľa. Čo sa vlastne stalo?
– všetci do jedného sme ignorovali vodorovné dopravné značenie a teda porušili dopravné predpisy. Netuším, za koľko by to bolo korún alebo bodov. Ja som tadiaľ šiel prvý krát, ale mám pocit, že domáci tento hotfix používajú celkom bežne. Tá križovatka je proste samý pirát.
– nikto nikoho nehrozil ani neobmedzil. Bezpečnosť premávky neutrpela ani najmenej
– plynulosť premávky sme výrazne zlepšili – vďaka tomuto hotfixu cez križovatku za jednotku času (jeden interval „zelenej“) prešlo dvakrát toľko áut ako legálnym spůsobom.
Nazval by som to Víťazstvo zdravého rozumu nad reguláciou. Zdvihlo mi to náladu, o to viac, že spravidla víťazí regulácia od stola nad zdravým rozumom a tam, kde končí ľudská hlúposť, začína úradnícka genialita…
(4x známkováno, průměr: 4,00 z 5)