Zdravím všetkých čitateľov D-FENSa! Veľmi dlho som sa odhodlával napísať tento článok. Dúfam, že ho ľudia všeobecne ocenia, pretože o Favorite tu nebolo počuť dosť dlho.
Vopred upozorňujem, nečakajte recenziu a nejaký popis toho, čo už bolo sto krát písané. Skorej pohľad na Favorita očami mladého chalana, ktorý sa aktívne o autá zaujíma a takisto troška pohľad zo strany jeho okolia. Prepáčte mi to dlhé obkecávanie ale keď už napísať článok, tak poriadne, že J Koniec koncov – čítate úvahu. Ak tak môžete dlhý úvod preskočiť.
Favorit – auto detských snov?
V prvom rade musím napísať, že môj postoj k Favoritu rovnako nieje veľmi objektívny. Už ako malý „harant“ som sa zaujímal o autá, v mojom prípade to boli hlavne Škodovky. V rodine sme mali postupne Škodu 100 a Škodu 125 a u mňa vyrástlo niečo ako Škoda mánia. Kým ostatné deti sa zaujímali o rozprávky, ja som mal prečítaného celého Andrta a asi netreba spomínať, ako vyzerali moje detské kresby. Okrajovo ma to ťahalo aj k Favoritu, avšak nazval by som to skorej obdivom, aj keď dnes to znie smiešne. Aj na tému Favorit som prečítal pár publikácií, hlavne teda brožúrku z roku 1987 a dodnes mám niekde prospekt na Škodu Favorit Black Line, z ktorej mi padala sánka. Mal som asi 12-13 rokov a naraz sa v mojej blízkosti objavil Favorit, mali ho kamarátovi rodičia a prechádzal kompletnou GO. Už vtedy som mal možnosť vidieť, že technické riešenia sú skutočne vtipné a humpolácke oproti dnešným autám. Dá sa povedať, že Favorit sa mi do určitej miery vždy páčil a niečo ma k nemu ťahalo.
Po rokoch som sa práve cez Favorita dostal k webu D-Fensa a vtedy som jeho články doslova hltal a moje sympatie k nemu vzrástli natoľko, že som začal uvažovať o kúpe. Mal som vtedy 16 rokov a teda ešte minimálne 2 roky čas nad niečím takýmto rozmýšľať…
Bude Favorit jazdiť v roku 2010?
Troška odbočím, ale túto otázku nastolil D-FENSs v jednom článku o Favorite. Ako to je, vidíme okolo seba. Po šrotovnom ich pekne veľa ubudlo a veľká časť dodnes jazdiacich Faťasov je v dezolátnom stave. Od toho sa bohužiaľ odvíja aj mienka prostého ľudu o tomto autíčku. Favorit proste akosi nieje v móde, technicky zameraným ľuďom je síce zhruba jasné to, čo o ňom písal D-F, bežní ľudia však akosi čím ďalej majú pochopenie. Moje okolie teda nie vždy súhlasilo s mojimi sympatiami k Favoritu… Ak by som mal tento odsek umiestniť na pomyslenú časovú os, tak je to situované do doby, kedy bol vodičák za rohom.
Staré autá vs. nové autá?
Konečne prišiel čas, kedy som si začal robiť vodičák. Priebeh komentovať nebudem, obmedzím sa len na to, že svoje prvé kilometre som najazdil v autoškolnej Fábií 1.2 a po vydaní vodičáku som osedlal maminu „raketu“, Fabiu II 1.2. Nieje cieľom popisovať toto auto, malému zrovnaniu sa však nevyhneme. Dá sa ale povedať, že na Fabiu som si zvykol a len málokedy som sa dostal za volant iného auta. Postupne však začal prichádzať stav, kedy bolo jasné, že bez vlastného auta to proste nepôjde. A po jednom menšom „ťukanci“ pri parkovaní bolo nadmieru jasné, že ten čas sa neúprosne blíži. Jeden zo spolužiakov si kúpil vlastné auto, Felíciu 95 s pohonom LPG. Práve vtedy začali tak prudko rásť ceny benzínu a po pár rozhovoroch ohľadom LPG pohonu mi začalo byť jasné, že sa oplatí auto na plyn, pretože jazdenie na benzín by ma zruinovalo.
Tak to vyklop, čo ty a Faťas?
Konečne sa dostávame k tomu podstatnému. Jedného krásneho dňa som si v schránke našiel obálku, v ktorej bol list a ten ma informoval o tom, že na účte k mojemu životnému sporeniu je dosť peňazí na to, aby to pokrylo nejaké to auto. Vypočul som si síce svoje, ale bolo rozhodnuté. Hranica bola 1000? vrátane prepisu, poistky, základnej údržby a týchto vecí okolo toho. Prvá požiadavka bola snáď jasná, chcel som auto na pohon LPG. Nasledovali prebdené noci na Bazoši a podobných serveroch, obvolávanie, pýtanie sa známych a tak ďalej. Po asi 2 týždňoch bolo jasné, že to bude niečo z dvojice Felícia – Favorit. Bol som naklonený skorej Felícií, pretože na Favorit som mal proste vysoké nároky. Požadoval som ročník 93-94, LPG, dobrý stav a motor už s BMM. A takých Favoritov bolo logicky málo. Začínajú sa moje prvé skúsenosti so zmrdami a vohnoutami, aj keď áut som videl nakoniec málo a kúpil som pomerne rýchlo.
1. Favorit po žene.
Podarilo sa mi nájsť Favorita, ktorý bol na prvý pohľad krásny. Tyrkysová farba, fešácke elektróny, rok 1992, pohon LPG aj keď nádrž bolo treba už meniť. Vzdialený 130km. A tu začali moje prvé chyby. Príliš som sa nechal uchvátiť a nebral som veľmi vážne vyjadrenia ako „No tak tachometer predbiehal ale je tam 200 000“ alebo „troška bolo gitované a je tam popraskaný lak, to je v kľude“. Favorita som chcel za každú cenu vidieť, tak som naložil otca a vyrazili sme na 130km cestu za Favoritom. Privítal nás chlapík, ja som bol celý šťastný, pretože Favorit stál na dvore a na prvý pohľad vyzeral fakt krásne. Keď som ho však obišiel, našiel som aj miesto s popraskaným lakom. Nekvalitne a nahrubo zagitované po búračke a ešte horšie nalakované. Zadné pneumatiky zjazdené viac menej zvonka a to auto bolo takisto viac štvorstopé ako dvojstopé. Hlavne, že interiér bol plný tuzingových blbostí. No nič, štartujeme. Chlap mi podáva kľúčik, ja štartujem a motor sa rozbehne na 3 valce. Začínam sa tváriť dosť nešťastne. Skúšobná jazda viac menej z recesie dokázala, že to auto by po vlastnej osi ďaleko nezašlo. Pri odchode som sa smutne zadíval na Favorita a až potom neskôr mi došlo, že chlapík býval v novostavbe, na dvore mal prívesný vozík a Favorit mal ťažné… Asi nemusím ďalej vysvetľovať.
2, Posledný model Feldy
Po pár dňoch som už bol na ceste obzerať ďalšie auto. Felíciu z roku 2000, údajne najazdených 160 000km, posledný model. Zobral som so sebou spolužiaka, ktorý má Feldu po rodičoch a teda by mi vedel povedať, čo je na Felde v celkom dobrom stave normálne a čo už nie. Vybraná lokalita bola podstatne bližšie. Stretli sme sa s predávajúcim a zbežná prehliadka auta ukázala, že začína hrzdzavieť a tachometer ukazuje 260 000km. Skúšobná jazda sa mi nezdala. Motor akosi nie a nie ťahať a to ani v režime na benzín. Dym z výfuku tiež fajný, skrátka unavené auto. Rozišli sme sa v dobrom.
Ešte v ten deň som sa previezol na spolužiakovej Felde aby som zistil, že tá o ktorú som mal záujem bola fakt vo veľmi zlom stave. Na chvíľku som si dal s hľadaním pokoj, keďže ďalší spolužiak (spomínaný majteľ LPG Feldy) mi dal echo, že v jeho sociálnej sieti sa naskytla Felda, ktorú dosť možno chlap predá za cenu „ako pre dobrého známeho“. Mal som už všetkého plné zuby a hodil som sa v škole na maródku. Stačil jeden týždeň na to, aby sa udialo, čo sa malo. Utorok som bol doma a dozvedel som sa, že spolužiak chlapíka nejako nie a nie zohnať. V stredu ráno som opäť otvoril Bazoš a našiel som niečo, čo ma zaujalo. Tmavo modrý Faťas, vzdialený 20km, 1994 a už z fotky celkom sympatický. A to až natoľko, že kamarátka, ktorej sa Faťasy nepáčia, mi na to povedala: „Hmm, tento vyzerá slušne.“ Poobede mi volá spolužiak, že ten chlap s Felíciou sa nedá zohnať a že ak niečo mám, nech idem kuknúť. A tak som už sedel v autobuse do Žiaru nad Hronom, kde už ma čakal sympatický chlapík s Favoritom. Môžem povedať, že stav ma celkom prekvapil, korózia minimálna, namontované plastové „podblatníky“. Skúšobná jazda ukázala, že Favorit skutočne išiel lepšie ako posledná Felda aj keď to nebola žiadna sláva. 110km/h vytiahol, šoférovalo sa mi príjemne, tak som povedal, že chcem rezervovať do konca týždňa. Do konca týždňa som zistil len toľko, že Felda sa nepredáva a teda som sa predsa len rozhodol pre Favorita. Vyrazili sme na „odobrenie“ so strýkom a starým otcom, ktorí mi povedali, že tento Favorit je celkom v pohode. Tak teda slovo dalo slovo, uplynuli 2 nekonečné dni a ja som si šiel po svoje vlastné auto. Bol som vtedy nenormálne šťastný, auto sme prepísali a ja som sa konečne viezol domov. Bol to skvelý pocit.
Prvé dojmy a plány
Takže dovoľte mi predstaviť v krátkosti Faťasa. Rok výroby 1994, takže motor už s jednobodovým vstrekovaním. LPG Lovato, nadštandardná výbava – možno tak otáčkomer a strešné okno, ktoré má mimochodom veľký úspech. Rádio bolo ešte na kazety. Prvé dojmy po presadnutí z Fabie do Favorita boli zvláštne. Už len preto, že väčšina nových áut smrdí ako kravské lajno, ale Favorit má aj po rokoch typickú vôňu podobne, ako staré Škodovky. Na rozdiel od Fabie mám kopec miesta okolo seba, nebúcham si koleno o žiadne plastové bazmegy. Interiér Favorita sa proste podaril, nech si každý vraví, čo chce. Hranatá prístrojovka a v nej „búdka“ s budíkmi má svoj štýl a všetko je tak akosi podvedome po ruke. Naposledy na autosalóne v Bratislave som bol dosť zhrozený z toho, čo za „futuristický hnoj“ to dokážu dizajnéri navrhnúť. Favorit má oproti tomu nulové množstvo gay-prvkov a je isté, že jeho interiér si s ničím iným nespletiete, aj keď ten môj sa nakoniec tiež nevyhol pár úpravám. Treba pripomenúť aj to, že ineriér Favoritov pred a po roku 1993 sa líši a dovolím si povedať, že „nový“ interiér pôsobí troška kvalitnejšie, ako ten starý. Aj keď, poviem vám pravdu, hnedá prístrojovka má pre mňa takisto svoje čaro. Pôvodne som rozmýšľal nad zástavbou interiéru z Felície, ale rezignoval som, k Favoritu sa proste nehodí. Posed pre mňa oveľa lepší, vo Favorite sa proste rozvalím a pohodlne sedím, Fabia má sedačky tvrdé ako autobus MHD. Čo sa týka jazdných vlastností, tak len v skratke. Už po naštartovaní je tu prvé plus. Kým vo Fabií na mňa zahučí rozzúrený vysávač, Favorit má pekný hlboký zvuk, ktorý sa mi veľmi dobre počúva. Čo sa týka jazdy samotnej, platí to, čo sa spomínalo už miliónkrát a nemám potrebu sa rozpisovať o tom, aj tak je článok dlhý až až. Dodám len to, že motor sa síce dobre zbieha v nízkych otáčkach, ale akosi už má najlepšie roky za sebou, čo ešte krátko spomeniem. Možno si troška miesta zaslúžia skúsenosti s LPG. Mám systém Lovato, ktorý má už reguláciu množstva paliva aj vlastnú ECU. Dlhodobá spotreba je asi 10l, čo je možno viac ako by malo, pri cene 0,7? za liter to však stále vychádza priaznivo. Systém je úplne samočinný, palivo sa prepína len mikrospínačom a sú tam dve LED na indikáciu. Štartuje sa na benzín a po prekročení 2000 RPM sa prepína plyn. Nádrž mám diskovú a rezerva je v kufri. Úbytok výkonu nieje až tak výrazný ako sa povráva, prepnutie na benzín cítiť vo vyšších otáčkach, v rámci zeleného pásma otáčkomera to nemá veľký vplyv. A hlavne, jazdí to lacno.
Opravy a tuňyng pyčo
Táto časť možno nebude až tak hrozná, ako by sa mohlo zdať. Nekupoval som nové auto a bolo mi jasné, že bude chcieť čo-to opraviť a hneď zo začiatku mi bolo jasné, že niektoré veci proste nemôžu ostať tak, ako sú. V prvom rade, Favorit mal uhnitý koncový tlmič výfuku. Po prečítaní článku o „kvalite“ výfukov na Favorit som bol troška v rozpakoch, spravil som však jednu „tuzerskú“ vec. Podarilo sa mi lacno zohnať celonerezový výfuk Soieta, ktorý má homologizáciu a je priamo určený pre Favorit. Má síce dvojité koncovky, ale má minimálny vplyv na zvuk auta, odzadu si pekne bafká ale každopádne žiadna lacná imitácia WRC špeciálu. Policajti problém nemajú, vlastne ani nemôžu, výfuk je schválený ako náhradný diel, klop-klop. To je však jediný tuzérsky prvok na aute, keby nebol za podstatne nižšiu cenu, ako nový koncový tlmič, určite by som ho nemal. Ďalej ma neskutočne sral sériový volant. Miesto neho šiel volant z Felície, ktorý sa oveľa príjemnejšie drží. Do interiéru putovala ešte stredová konzola rovnako z Felície a hneď to celé vyzeralo lepšie. Rádio som ponechal pôvodné, akurát miesto kazetovej mechaniky som si dorobil jack na MP3 prehrávač. Reproduktory niesú žiadne Xplód, v kufri mám dočasne bedničky Tesla, vpredu akési širokáče a hrá si to spokojne. Miesto plecháčov šli elektróny a na piate dvere originál gumové krídlo. Ďalej sa mi Favorit už len sral. A tu sa prejaví asi jeho najväčšia výhoda, náhradné diely sa dajú kúpiť doslova v Tescu medzi rožkami a na žiadne práce netreba servis, zvládne to aj troška technicky zdatný človek. Ja študujem elektrotechniku a som skorej mechanik-teoretik. Zatiaľ to však zvládam. Ihneď ako som ho kúpil sa prejavila prvá závada – odtrhnutý silentblok na vodnom čerpadle. Pri prudkom pridaní plynu sa ozvala rana – to ako motor tresol do plechu. Ďalej prasknutá nádobka chladiacej kvapaliny. Posledne som menil brzdové platničky, čo bola práca na hodinku. Momentálne to asi bude troška ostrejšie a tu by som možno aj potreboval radu. Ide o to, že motor síce po meste nejde až tak zle, ale žerie dosť oleja a takisto maximálka okolo 110km/h je na Favorita žalostne málo. Podarilo sa mi za smiešnu sumu kúpiť motor 135 s karburátorom, ktorý má údajne 80 000km a nemám dôvod tomu človeku neveriť. Každopádne, motor mám tu a keď je vonka, spravím aspoň základný „D-Fens tuning“. Myslím, že netreba vysvetľovať, čo si pod tým predstavujem. Ostrejšiu vačku a nejaké to znižovanie hlavy som zavrhol kvôli vstrekovaniu. Možno len tenšie tesnenie. No a keď spomínam vstrekovanie, asi najnáročnejšie bude upraviť motor pre použitie BMM. Sacie a výfukové potrubie sa použije zo vstrekovačky, rozdeľovač takisto, trápi ma však zotrvačník. Myslíte, že bude nutné dať zvážiť kľuku a zotrvák, keď ho nebudem odľahčovať ani nijako zasahovať?
Inak dúfam, že s druhým motorom bude aspoň na čas pokoj, momentálne ma trápia aj dosť veľké vibrácie volantu nad 90km/h. Žeby homokineťáky a čapy riadenia? Každopádne, ani tie ma finančne nezruinujú.
Záver
Ako tak kukám, tak som sa troška rozpísal. Snáď to ale má nejakú hlavu a pätu. Napriek všetkému môžem povedať, že kúpu Favorita neľutujem. Je to vďačné a sympatické autíčko. Aj keď sa občas nevyhnem rôznym srandičkám, väčšina ľudí nakoniec unznala, že nieje Favorit ako Favorit. Určite je výhodnejšie mať vlastné auto, ako byť odkázaný na autobusy. Denne jazdím s Favoritom do školy vzdialenej 20km, jazdíme vždy piati a skladáme sa na plyn a na tieto účely Favorit tak akurát vyhovuje. Je mi jasné, že so štúdiom na VŠ príde potreba lepšieho auta, ja som si však zatiaľ splnil detský sen, Faťas mi prirástol k srdcu a mám to auto rád. Môžem potvrdiť, že je skutočne pravda, že staršie autá majú niečo ako dušu, len občas treba odhodiť predsudky J
PS: Ak by to niekoho zaujímalo, tu je menšia galéria
(2x známkováno, průměr: 1,50 z 5)