Bez okolkov, SD v názve článku označuje práve ten obskúrny abstrakný pojem, ktorý označuje aj v skratkách ako napríklad SMER-SD, prípadne jeho dlhšie zabehnutú predlohu, ČSSD…
A pretože používať názov dákeho zoskupenia s pochybnými cieľmi a zložením v repetícií a s vloženým slovesom byť vyčasovaným do tretej osoby je u nás novonastúpeným trendom (podobne ako onen esdé systém spravovania štátu), nemohol som ho nepoužiť.
Tento trend som bol rozhodnutý ignorovať, nakoľko som vďaka svojmu zvyku venovať sa v nedeľu večer priateľke, prípadne spánku, ušetrený sledovania TV bedne. Raz som s priateľkou časť takéhoto večera obetoval na sledovanie posledného výkriku televíznej zábavy jednoduchého ľudu – rádobyspeváckej zmrdorealityshow Elán je elán. Po polhodine takto bohapusto premrhaného času som usúdil, že tí traja šaškovia sú ešte väčšmi pomätení, než som si myslel a ich nasledovatelia, tvoriaci jadro programu na tom nie sú lepšie. Správne, Elán rozhodne nemusím, ich tvorba ma nezaujíma a okrem toho ich nejde nespájať s režimom minulým nie tak dávno, aby jeho pohrobkovia nesedeli stále v teplučku ako tých pár novembrov dozadu. Videl som ich prednedávnom na jednej firemnej akcií a okrem toho, že „hrali“ aj „spievali“ na playback, ani len pohyby si nevedeli zosúladiť tak, aby ma z nich nechytil záchvat smiechu a ľútosti zároveň. To však však hosťom zmrdofirmy, ktorí zjavne boli v teplučkých kancloch ešte za čias najväčšej slávy Elánu, badateľne nevadilo.
Prežrel by som to aj ja, keby som nedávno pri posedení s priateľkinou maminkou nezazrel na konkurenčnej televízií šot na chystanú konkurenčnú reláciu Puhdys je Puhdys. Som našťastie dosť neskorý ročník, aby bola moja mladosť zasiahnutá znalosťou tohto pojmu. Preto mi nádejná svokra musela podstatu veci objasniť a pridala aj niekoľko názvov ich opusov, čím mi uľahčila ich hľadanie na youtube?. Pridal sa napokon aj náš gitarista, ktorý mi odporučil do posluchu ich dielo Wut will nicht sterben nahraté s ich post DDR kolegami Rammstein…
To ma zároveň prinútilo zamyslieť sa nad momentálnym konaním našich televízií. Na jednej strane bojujú médiá s vládou o tlačový zákon, ktorým chce panstvo zapchať novinárom tie ich držky nepomodlené a udržať ich na uzde. Na strane druhej, servírujú voličom vládnuceho zboru mladých červených vševedov relácie, pri ktorých môžu nostalgicky spomínať na časy, keď pivo stálo korunu tridsať a o robotu bolo postarané. Veď nám za tých komunistov nebolo až tak zle, no nie??? Novinári sú na nože s vládou a marketingové oddelenia ich zamestnávateľov sa priživujú na comebacku socializmu vyťahovaním interpretov z čias jeho rozkvetu. Ostatne, aj tí skôr narodení majú predsa právo na inteligentnú a pôvodnú televíznu zábavu, nemusí tam furt bežať len tá imperialistická superstar…
Farizejstvo našich televízií nepozná hranice a mám pocit, že v honbe za peplemetrovými percentami raz po hlavných správach zavedú reality show založenú na umeleckom prednese internacionály pracujúcim ľudom. Že sa pred ňou redaktori v správach posťažujú na nový tlačový zákon hrubo atakujúci slobodu prejavu? Že im pán premiér v neodmyslitelnej červenej kravate chce pristrihnúť krídelká???
Pán premiér sa predsa stará o nás, sociálne slabších a urobil poriadok v Dzurindovej dôchodkovej reforme, čo na tom, že teraz sa v nej nevyznajú ani úradníci na ministerstve. Hlavne, že sme mohli vystúpiť z toho zdieračského nezabezpečeného piliera a budeme sa môcť sťažovať na dôchodky zo sociálnej poisťovne.
Pán premiér nám takisto prinavrátil aj krásny sviatok – Deň žien. V rámci jeho osláv obehol so svojou družinou Slovensko a ubezpečil početnú populáciu dôchodkýň o svojej práci pre ich blahobyt. Na jednej takejto akcií sa mi podarilo dokonca zúčastniť a, poviem vám, bol to riadny nárez. Účasť troch Roberktov na pódiu (premiér, fešiminister vnútra a populárny playbackový interpret odrhovačiek pre senilné publikum a popritom viceprimátor Banskej Bystrice za SNS) musela ženy bezpochyby priviesť do vytrženia, ktorého vrcholom bol pozdrav pána ministra: „Ahoj dievčatá, toľko krásnych žien pohromade som ešte asi ani nevidel“. Kaliňák evidentne prehliadol, 95% zúčastnených žien boli vo veku jeho mamičky až babičky…Do ostatných 5% som ešte zarátal aj prítomných mužov. Pritom komunikácia oných troch Robertkov v mojich očiach zmazala rozdiely medzi Robertkom a jeho live anatomickou predlohou.
Veru, nad Tatrou sa nám blýska na lepšie časy…Pán premiér obnoví jednotu naších médií a tie nás za to budú informovať o jeho heroických činoch pre našu otčinu. Vyženie z nej všetky tie nenásytné reťazce stojace za vysokými cenami a nízkymi gramážami rožkov a nám dá prácu. Každému podľa jeho schopností a triednych kvalít. Všetci si konečne budeme rovní a z obrazoviek zmiznú všetci imperialistickí zbohatlíci. Namiesto nich sa na ne vrátia nestárnuce melódie hitov našej mladosti a možno zažijeme a j comeback relácie Ako ďalej, pán premiér, ktorú už celých desať rokov postrádame. Len sa v hlavnej úlohe dočkáme mladšieho a nepochybne schopnejšieho hlavného aktéra…
Už nám chýba len, aby novozvolený ruský prezident prišiel na prvú oficiálnu návštevu Slovenska v auguste v čele tankovej divízie, ako kážu staré dobré poriadky…Pomaly môžem začať pakovať svojich pár slivák a odsťahovať sa niekam za severný polárny kruh, kým ešte nie sú uzavreté hranice…Na rodnej hrude sa totiž už evidentne nenájde ani toľko súdnych ľudí, aby sa dokázali účinne postaviť proti svojvôli nášej vlády vedenej mladým boľševizmom nasiaknutým populistom. Je však možné, že ten sa k týmto pár riadkom časom ešte v súlade so svojím novým tlačovým zákonom bude chcieť vyjadriť…
(Zatím nikdo nehlasoval)