Prísudková vyhláška – pohľad odinakiaľ

Featured Image

V poslednej dobe som si zasa raz uvedomil, že celková zaostalosť východnej časti bývalého husákostanu, resp. naše oneskorenie v prijímaní niektorých (väčšiny) trendov a myšlienok rádovo o 5 -10 rokov oproti Česku, má aj svoje nezanedbateľné výhody. Napríklad trovy konania, prísudková vyhláška, exekučné konania a celkovo bodrel s témou súvisiaci.

Ako slovenský insider som dlhodobo nechápal, prečo u vás tak kruto nadávate na exekútorov. Mylne som sa totiž domnieval, že je to tam u vás plusmínus podobne ako u nás, možno o niečo málo viac v súlade so zdravým rozumom. Až kým som si nedávno nemusel prečítať váš (v porovnaní s tým našim o päť rokov mladší) exekučný zákon – mnohé som pochopil hneď a mnohé o niečo neskôr, keď som si prečítal ešte aj o tej vašej slávnej prísudkovej vyhláške.

Takže teraz jedno veľké kruté há-há : dlhodobo som bol presvedčený že to naše analógy týchto predpisov sú v rámci danej kategórie to najdrbnutejšie v celom známom vesmíre a všetkých časových dimenziách, ale to som iba kruto podcenil pracovitosť a nápaditosť Vášho parlamentného ľudu. Lebo v danej disciplíne ste nás trhli… už ani neviem o koľko konských dĺžok, ale bolo to teda celkom dosť. Veď posúďte sami.

1. Trovy konania. Tie sú (u vás do prijatia nového O.s.ř. a súvisiaceho zrušenia zákona č. 99/1963 Z.z. boli) upravené v § 137 a nasl. V zásade platí že plne úspešný účastník má nárok na plnú úhradu, čiastočne úspešný na pomerne krátenú, neúspešný hradí trovy úspešnému. Predpokladám že toto máte v rámcovo nezmenenej podobe. Plus máme jedno šikovné ustanovenie proti systémovým odrbávačom – § 150 podľa ktorého za výnimočných okolností trovy nemusí priznať vôbec. Prípadne ich pri drobných sporoch (do 500 EUR) môže znížiť alebo aj celkom nepriznať, ak sú zjavne neprimerané pohľadávke. Nie že by sa to aplikovalo nejako plošne, ale občas nejaký príčinlivý súd len tak z princípu vyhodí niečo v tomto duchu. To keď sa nám do konania nanominuje nejaký príliš aktívny vedľajší účastník, napríklad.

2. Výška trov konania. Toto je zrejme ten podstatný bod. Nebudem robiť porovnanie s českou verziou, ponúknem čisto len náhľad na tú našu. Porovnanie si urobte sami.

Takže vyhláška 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov, § 10 ods. 1 :

Ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty (čítaj : hodnota sporu) je

do 165,97 EUR … 16,60 EUR,
nad 165,97 EUR do 663,88 EUR …16,60 EUR + 1,66 EUR za každých aj začatých 33,19 EUR prevyšujúcich sumu  165,97 EUR,
nad 663,88 EUR do 6 638,78 EUR … 41,49 EUR + 9,96 EUR za každých aj
začatých  331,94 EUR prevyšujúcich sumu 663,88 EUR,
(…)
nad 33 193,92 EUR  486,29 EUR + 6,64 EUR za každých aj začatých 3 319,39 EUR
prevyšujúcich sumu  33 193,92 EUR.

Samozrejme, môže si s klientom dohodnúť aj viac/menej, ale takúto sumu mu súd prizná a z takej bude platiť daň.

Napríklad pri tých najvykričanejších konaniach t.j. pokuty za jazdu načierno v MHD, sa hodnota advokátskych trov určuje v sadzbe „vec do 165 EUR“, t.j. 16,60 EUR/úkon. Plus tzv. režijný paušál, teoreticky paušalizovaná náhrada drobných trov, reálne extra navýšenie hodnoty úkonu, uplatňované ak sa dá (a v zásade sa dá vždy, trochu sa to osekalo v trestnom konaní ale to je iný príbeh) ku každému jednotlivému úkonu. Vo výške 7,81 EUR/ks. Plus DPH. Plus k súdnym trovám treba ešte pripočítať súdny poplatok, aktuálne vo výške 6% hodnoty veci, minimálne však 16,50 EUR.

Platí všeobecný úzus, že pri rozkaznom konaní (vydávanie platobných rozkazov) sa v týchto „formulárových žalobách“ priznávajú trovy vo výške 2 úkony (1. prijatie veci a prvá konzultácia, 2. podanie návrhu na platobný rozkaz )+ 2 režijné paušály + DPH, spolu 58,58 EUR. Ak sa nepodarí správoplatniť platobný rozkaz, udeje sa ešte zopár vecí, ale za ideálnych okolností sa k cieľu (právoplatnému rozsudku, t.j. skončenému spisu na polici v archíve) dopracujeme za navýšenia trov ešte o cca 1 – 2 ďalšie úkony + režijné paušály.

Tu by som chcel obzvlášť podotknúť, že populárna predstava „tá nenažraná sviňa advokát dostane tisíc takých žalôb a v každej urobí veľké guľové lebo mu to do jedného formuláru aj tak niekto prepisuje, a za to zhrabne 58 580,- EUR“  je, jemne povedané, idiotská už od podstaty a chvíle svojho zrodu. Pretože o.i. implicitne predpokladá, že každý zo žalovaných mu tie trovy aj naozaj zaplatí, čo je predstava, ktorá ma úprimne pobavila. Ja totiž denne podpisujem aj tie exekučné príkazy čo nasledujú. Aj tie zastavenia exekúcie pre nemajetnosť.

(Veselá historka z podobného súdka : náš súd, síce v trestnom ale predsa len – konaní a rozhodnutí, priznáva ozaj masívne pálky advokátom za ex offo obhajoby, na účet štátnej kasy – teraz nehovorím že nezákonne, len že zákon je taký aký je, v treste je totiž trochu iný cenník. A vyplácalo sa keď minijustice poslalo súdu prachy na účet, t.j. nezriedka aj 2x ročne. Advokáti si uznesenia prevzali, nechali vyznačiť právoplatnosť a tým to zhaslo. Lebo prachy na účte súdu neboli a kým tam nie sú, nemôžu sa vyplatiť, ak sa teda niečo naozaj úžasného neudialo so zákonom o zachovaní hmoty. Čo však dobrotivému štátu nijako nebránilo v tom, aby advokátov nútil napísať si právoplatné a vykonateľné rozhodnutia (hoci aj sa povinnosť platiť uložila štátu a ten ju nesplnil) do príslušného účtovníctva ako príjem a potom z tohto „príjmu“ zaplatiť daň. Čo sa konkrétne v našom okresnom meste rozvinulo do naozaj originálneho obchodu : keď na od minijustice prachy nenabehli vyše roka, advokáti svoje pohľadávky proti štátu húfne predávali za 80-90% nominálu miestnemu podnikateľovi, ktorý si ich vo výške 100% nechal odpísať z daňového nedoplatku. Neviem ako vy, ale ja by som to nazval dodatočným zdanením. Aj keď samozrejme, sú to svine kapitalistické a zaslúžia.)

3. Trovy exekúcie

Tie pre zmenu upravuje vyhláška 288/1995 Z.z. Tá podstatná časť z nej potom znie :

§ 4
(1) Základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).

(pozn.: čiže – ak nie je stanovené inak – ak niečo naozaj vymôže, len vtedy to bude to základ na výpočet jeho odmeny. §6 – paušálna odmena za zriadenie exekučného záložného práva k nehnuteľnosti 33,19 EUR/kus, § 14 ak je exekútor vylúčený alebo exekúcia súdom zastavená, patrí mu  paušálna odmena za úkony podľa § 15, minimálne 33,19 EUR/konanie, § 15 výpočet čo všetko je paušálnym úkonom v hodnote 3,32 EUR/úkon :  získanie poverenia na vykonanie exekúcie,  doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu (…))

(2) Ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky ( pozn.: štandardne výživné), základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.
 
§ 5
(1) Odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.  (takže ak vymôže z milióna veľké guľové, môže si z neho nechať jednu pätinu, minimálne však 33,19 + náhradu výdavkov typu kolky a poplatky, poštovné…)

(2) Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50% z odmeny vypočítanej podľa odseku 1. (pozn.: § 46/3 exekučného poriadku : v zásade zastavenie exekúcie ak povinný obratom zaplatí čo má)
 
(3) Ustanovenia o náhrade hotových výdavkov a o náhrade za stratu času pri výkone exekučnej činnosti tým nie sú dotknuté. (pozn.: čiže ešte nejaké štandardné trovy typu poštovné, cestovné a pod. Iste, nazbiera sa, ale nejako horibilné cifry to nie sú)

Úplne konkrétne viem prihodiť ilustratívny úryvok z odôvodnenia, ktorým exekútorovi priznávam trovy pri zastavenej (pre nemajetnosť) exekúcii : Súdny exekútor si uplatnil trovy vo výške 48,31 Eur. Súd z predloženého vyúčtovania trov exekúcie zistil, že tieto pozostávajú z minimálnej odmeny za úkony exekučnej činnosti v sume 33,19 Eur bez DPH, náhrady hotových výdavkov – poštovné v sume 22,00 Eur bez DPH, telekomunikačné poplatky vo výške 6,64 Eur bez DPH a kolky 1,50 Eur bez DPH, spolu teda vo výške 75,99 Eur vrátane DPH, pričom z tejto sumy bolo 27,68 Eur uhradených v rámci prebiehajúcej exekúcie a k úhrade ostáva 48,31 Eur. Chcel by som obzvlášť zvýrazniť, že konkrétne táto exekúcia sa viedla pre vymoženie 700 EUR. Čo je zhruba 20 násobne viac, než je pokuta za jazdu načierno.

A teraz počítajme a porovnajme si s tým, ako to vyzerá u vás.  Predpokladajme, že aj ten náš kretén sa jednoducho rozhodne problém natvrdo ignorovať:

Predsúdna časť (po dobrom) :
Cena lístku MHD :        0,60 EUR
Pokuta                30,- EUR
Dlžná suma vo výzve od MHD na úhradu :   30,60 + 1,- EUR poštovné

Na súde:
Žalovaná suma        31,60 EUR
+ úrok z omeškania 9% od (dajme tomu) 01.02.2010 (spolu k 01.05.2013 +/- 9 EUR)
Trovy právneho zastúpenia      58,58 EUR
Trovy konania (kolok)       16,50 EUR

Dlžná suma k úhrade v lehote
do 15 dní od vydania platobného rozkazu   115,68 EUR (vrátane úroku)
(t.j. ešte stále v zásade po dobrom)

Ak niekto špekuluje že prečo advokát a že či treba a že kedysi blablabla, tak hovorím že STFU, nikto nemôže nikomu brániť, aby si do súdneho konania najal advokáta, dokonca ani keď takých (rovnakých) súdnych konaní robí sto do dňa. A nikto nemôže donútiť príslušný dopravný podnik mesta X, aby interne zamestnával a platil právnika, keď si ho môže najať a jeho trovy by aj tak zo zákona mal hradiť ten kto ich zapríčinil.

exekúcia :

vymáhaná pohľadávka : 106,68 EUR + úroky
+ kolok         16,50 EUR
+ trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní               58,58 EUR
+ odmena exekútora (minimálna)      33,19 EUR + DPH
+ trovy exekúcie –všeličo, ale spravidla to ide do nejakých  20,-EUR

Spolu z neho exekútor skúsi vyraziť (minimálne):   +/- 240 EUR + úroky + DPH

Áno, vyzerá to strašidelne. Chudáčik maličký, ľúto mu bolo 60 centov na lístok, teraz musí zaplatiť 400x viac, no to je teda nespravodlivosť, za toto sme štrngali kľúčmi, svine kapitalistické, toto za komančov nebývalo.

Čo je svätá pravda, za komančov toto naozaj nebývalo. Za komančov totiž v prvom rade takmer  každý mal nejakého zamestnávateľa (naschvál nehovorím „prácu“), takže v zásade ku každému dlžníkovi existovala po á/ nejaká tá mzda z ktorej sa dá zrážať a po bé/ aj nejaká mzdová učtáreň, ktorej sa tie zrážky dali dať befelom. V takomto vesmíre potom naozaj bolo principiálne jednoduché a účinné, ak sa súdny výkon rozhodnutia realizoval v praxi tak, že sa vypísalo uznesenie o zrážkach zo mzdy, to sa poslalo príslušnej učtárni, kópia zamestnávateľovi do príslušného kádrového spisu a tešilo nás. A preto sa aj tak veselo a so slzou dojatia v oku spomína na krásne časy kedy „exekútorov nebolo ale to si nikto nedovolil aby neplatil a neexistuje aby sa človek nedostal ku peniazom.“ Ono je totiž jedna radosť brať keď jednak je z čoho, druhak má kto (mzdová učtáreň na príslušnom národnom podniku alebo JRD alebo v ústave na výkon trestu) a po tretie – zhruba aké dlhy sa v husákovom reálnom socíku dali narobiť (hovoríme o dôchodcoch a pod.), v porovnaní so vtedajšou výškou platu? Koľko dovoleniek, televízorov, leasingov, hypoték atď. sa principiálne DALO vtedy naraz na seba nabrať? Na koľkých kreditkách od koľkých spoločností ste si vedeli zfleku urobiť sekeru vo výške dvojnásobku platu bez toho, aby sa ktokoľvek na čokoľvek pýtal? A to sme ešte stále na celé míle od slzavého údolia seniorských nákupných zájazdov a tzv. rýchlych pôžičiek na 7% mesačne… Keď sme už pri tom, skúsili ste sa už niekto zamyslieť, čím je tak asi tvorená tá halda exekučne vymáhaných pohľadávok?

Dožívajúce zvyšky tohto systému – ono to u nás na Slovensku dlho žilo paralelne s exekúciami – som ešte zažil v 2004, keď som bol zaradený na úsek súdneho výkonu rozhodnutí. Vyzeralo to asi tak, že sme ako na páse rúbali formulárové uznesenia, kľudne aj 40-60 denne, ktorým na úhradu čohokoľvek čo cez nás vymáhali súd nariaďoval výkon rozhodnutia. A nie nejakými srabáckymi zrážkami zo mzdy, ktorej platiteľa (ak nejaký vôbec existuje) by sme si nevedeli zistiť inak, než vypisovaním líbesbrífov z úradu na úrad ako za Márie Terézie. My sme sa nesrali a aj pri blbých pokutách z MHD  (vtedy štandardne 1 414,- Sk + trovy) sme šli natvrdo uznesením, ktorým súd (!!!) nariaďuje výkon rozhodnutia predajom hnuteľných vecí vo vlastníctve povinného. Ktoré uznesenie v praxi malo pôsobiť najmä ako psychologická hrozba, lebo celé fyzicky to riešila 1 (slovom : jedna) úradníčka, ktorá mala napr. firemné auto cca 1 (slovom : jeden) krát do týždňa. Alebo do mesiaca, ak nevydalo. Že to pri rozsahu tisícov až desiatok tisícov spisov v konečnom dôsledku vyzeralo tak, že v januári som vydal uznesenie ktorým som nariadil výkon a hodil spis z kopy A na kopu B, a potom som v decembri ďalším uznesením výkon rozhodnutia zastavil lebo prekluzia a hodil spis na kopu C (archív) bez toho, aby sa medzičasom na tom spise čo i len utrel prach, je asi jasné.

Asi toľko aj k hlasom, básniacim o návrate idylických čias, keď exekútori neboli, slniečko svietilo taknejak krajšie a celkovo fšecko bolo zadarmo a fasa. Ako pre koho – ak by som napevno vedel, že sa od zajtra plánuje plošné zrušenie exekútorov a nanovo sa to celé má vrátiť na súdy, idem si nohy dolámať aby som stihol pobrať toľko úverov, koľko len vydá. A s ich splácaním by som si predbežne hlavu naozaj nelámal. Lebo viem, ako môj náprotivok na inom súde (kam by sa vec obratom poslala pre námietku zaujatosti) bude konkrétne môj dlh vymáhať. Konkrétne tak ako všetky ostatné, čiže konkrétne v zásade nijako, možno vydaním nejakého smiešneho uznesenia, akým som neveril ani keď som ich osobne podpisoval. Bo nejsou lidi pyčo. Ak si ešte pripomenieme, že ten úradník ide na tabuľkový paušál, zatiaľ čo exekútor (aj keď je to samozrejme sviňa kapitalistická čo chudobným a chorým od úst odtŕha) je súkromný podnikateľ, ktorý má len to čo si vymôže, zrušenie exekútorov a návrat do predexekučných čias môže žiadať iba silne neinformovaný, nepríčetný alebo silne zadlžený jedinec.

P.S.: Celkom zaujímavý článok o probléme vašej prísudkovej vyhlášky napísal zástupca združenia na ochranu spotrebiteľov.  Nepoznám pomery v tomto smere v Čechách,  z osobnej skúsenosti tvrdím, že u nás sú tieto humanitárne spolky na ochranu nemysliacich spotrebiteľov v zásade taká istá banda nenažraných právnických vydrbancov, prioritne sa starajúcich o zaplatenie ich imaginárnych trov za imaginárne vedenú imaginárnu činnosť na dosiahnutie imaginárneho dobra, akou je aj banda podobne motivovaných nenažraných vydrbancov na druhej strane barikády. Len by som chcel poznamenať, že za všeobecne známeho pretlaku právnikov na trhu môže naopak úplné zrušenie minimálnych tabuľkových cien obhajoby náklady na súdne konania… znížiť. Napríklad ak advokát narazí na ozaj zaujímavú kauzu a cíti sa vo forme, môže sa nechať najať za symbolické euro (korunu) s tým, že aktivitu a náklady si zahrnie do účtovníctva ako výdavky na reklamu. Alebo že si nasadí nižšie ceny než boli doteraz minimálne zákonné. Lebo MINIMUM sa zákonom nezvykne určovať preto aby sa nedalo dať/pýtať VIAC  ale naopak, aby sa nedalo pýtať MENEJ. Pri tejto príležitosti by sa patrilo šibalsky pripomenúť, že cechy ako model ekonomického fungovania sú charakteristické pre temný stredovek a súčasnosť Slovenskej (českej) advokátskej komory, najmä na povinné členstvo v nej, ale to je tiež na inú debatu.

Ja len že je celkom zábavné čítať, ako sa zrušili minimálne sadzby, takže advokáti si razom budú účtovať viac, minimálne stonásobok, a klienti padnú kompletne na hubu lebo ani napriek intenzívnej pomoci humanitárneho spolku si nebudú vedieť nájsť právnika.

Prečo si teda nejakého interne nezamestná a od hodiny paušálne neplatí samotný spolok, keď sa mu toto isté (outsourcing advokátskych služieb) tak kruto nepáči v prípade dopravného podniku, pričom nezamestnaných právnikov ochotných robiť za 500e v čistom je na trhu práce ako hnoja, to je potom téma úvah na nadchádzajúce dlhé letné večery.


15.05.2013
Skrebec
 

12345 (Zatím nikdo nehlasoval)
231x přečteno
Updatováno: 27.11.2015 — 23:53
D-FENS © 2017