V nie príliš vzdialenej budúcnosti, keď už Kontinentálna únia (KÚ) riadila úplne všetko a potlačila akýkoľvek vplyv členských štátov na rozhodovanie o vlastných problémoch, sa s veľkou slávou zaviedol do automobilov povinný systém PEE-call.
Odpor bol márny, veď ak by to mohlo zachrániť čo i len jeden život … Presadil sa variant, že systém bude povinný nielen v nových áutách, ale bude dokonca povinne doinštalovaný do všetkých áut. Samozrejme za mastný poplatok a pod hrozbou trestu za prevádzku vozidla bez systému.
Bolo pekné slnečné ráno. Jeden ľahkovážny lekár z malého okresného mesta sa vybral na výlet do okolia na svojom starom aute. Porušoval síce niekoľko nariadení KÚ. V aute sa viezol sám tak ako to mal rád, ale bolo to proti smernici o car sharingu. Tiež nemal vypísaný cieľ cesty v „Povinnom zázname o prevádzke vozidla“. Tento byrokratický prežitok sa všeobecne ignoroval, slúžil iba na buzeráciu pri náhodných kontrolách. Už však bolo vypracované riešenie. Vďaka PEE-call prepojenému s navigačným systémom, bude táto papierová evidencia nahradená automatickým záznamom. Tento krok bol prijatý verejnosťou s nadšením, odpadli totiž starosti s papierovaním.
Bol prvý pracovný deň po veľkom celokontinentálnom sviatku. Všetci príslušnici poriadkových síl boli posledný víkend v akcii, aby dozerali na protesty. Neočakával žiadnu aktivitu na ceste na konci sveta.
Po kľukatej okreske sa vyviezol na vrchol stúpania s pekným výhľadom. Odparkoval auto na odpočívadle a šiel sa kochať. Verný svojej ľahkovážnej povahe, však nezaistil stojace auto proti pohybu. To sa dalo samovoľne do toho pohybu, aj keď tým porušovalo predpisy. Prerazilo staré hrdzavé zvodilá a zrútilo sa do rokliny.Lekár, s ľahkovážnosťou jemu vlastnou, mávol nad autom rukou a pobral sa pešo popri ceste. S tým, že to bude riešiť neskôr alebo vôbec. Auto bolo staré, bolo čoraz náročnejšie ho prevádzkovať v rámci sprísňujúcich sa noriem a predpisov.
Po chvíli chôdze ho vzal do auta náhodny vodič, ktorý sa bál, že ho pri cestejkontrolnejkontrole budú popoťahovať za neobsadené auto.
S čím však lekár nepočítal, bol systém PEE-call. Ten zapracoval správne. Podľa navigačného systému Michalangelo, zistil, že sa nachádza mimo cesty. Polohu vozidla vyhodnotil ako obvzlášť nebezpečnú. V rokline pristálo na streche. Pri páde dopadlo najprv prednou časťou a aktivovali sa oba predné airbagy, čo samozrejme zaznamenal PEE-call. Všetky tieto informácie odoslal do centra integrovaného záchranného systému.
Tu pracoval prvý mesiac v ostrej prevádzke “Automatický systém príjmu hlásení PEE-call”. Ten vyhodnotil závažnosť situácie (auto mimo cestu, v ťažko prístupnom teréne, na streche), počet osôb v ohrození (dva airbagy vystrelené=dve osoby), prepočítal potrebný počet záhranárov a záchranných prostriedkov a rozhodol sa vyslať helikoptéru so záchranármi, hasičov s vyprosťovacím vozidlo a dve sanitky.
V presne rovnaký čas na inom mieste premával na svojom aute Gejza Lakatoš. Kúpil si ho v bazáre z nenávratného finančného príspevku, ktorý dostal na začatie podnikania. Takto KÚ podprovala zvýšenie zamestnanosti dlhodobo nezamestna(teľ)ných. Mal živnosť na demolačné a recyklačné práce.
Mal obuté zimne pneumatiky, ktoré plánoval dojazdiť po zime. Dezén nebol nič moc, ale vyhláška nezakazovala jazdiť v lete na zimných (prikázaný bol iba opak). Navyše, po zaplatení každoročnej ekodane za vozidlo, mu na nové pneu proste nezvýšilo.
V rannej špičke na rušnej križovatke v krajskom meste spravil nešikovnú myšičku medzi pruhmi. Trafil pritom pravou prednou časťou svojho auta do auta pred ním, ktoré stálo v rade áut na červenú. Narazené auto poskočilo dopredu a trafilo auto pred ním. Do stojacého Gejzu ešte narazilo auto, ktoré sa neubrzdilo. Aj v tomto prípade pracoval systém PEE-call bezchybne vo všetkých autách a poslal hlásenie IZS. To vyhodnotil automatický systém a vyslal na miesto nehody dve vozidla hasičov, tri sanitky a tri policajné posádky.
V rovnakom čase, na inom mieste. Na krajské zasadanie dopravno plánovacej komisie sa ponáhľal Ing. Loutka. Bol zároveň krajským poslancom, štátnym tajomníkom na ministerstve plánovanej dopravy a členom mestskej rady. Svojho času veľmi propagoval zavádzanie PEE-call.
Pri prejazde tiahlou pravotočivou zákrutou dostal nedotáčavý šmyk. Zo šlamastyky mu nepomohlo ani moderné auto vybavené najrôznejšímí elektronickými asistentmi. V panike skočil na brzdu. Vidiac že sa tento manéver míńa účinku, pozbieral zvyšky zdravého rozumu a spomenul si, že by mal brzdu pustiť a naopak pridal plyn. Elektromotor jeho hybridného auta vyvynul slušný ťah a už, už sa zdalo že ho doslova vytiahne z riadného prúseru.
Prudké zrýchlenie však vyžmýkalo z batérie posledné zvyšky energie. Tá už bola vybytá dlhou jazdou. Elektronika inteligentného auta sa rozhodla, že pre dnešok ekológie stačí, odpojila elektromotor a naštartovala benzínový agregát. Tento krátky moment sa pri bežnej jazde prejaví krátkym trhnutím a poklesom výkonu. Teraz však stačil na to aby bol šmyk dokonaný. Šmíkajúce auto našťastie minulo hrubý strom, narazilo však do lajdácky privareného zábradlia na okraji cyklochodníka a jedna trubka s ostrým koncom preletela hrudným košom vodiča.
Systém ecall pracoval znova bezchybne (aspoň podľa špecifikácie). Odoslal správu o nehode. Automatický sytém vyhodnotil nehodou a pridelil jej nízku prioritu – auto na kraji cesty, na kolesách, airbagy nevystrelené. Rozhodol vyslať jedno hasičské auto. Nakoľko však v celom kraji nebolo žiadné voľné, zadal požiadavku na waiting list a čakal na uvoľnenie najbližšej posádky.
Náhodní okoloidúci cyklisti vyhodnotili nehodu lepšie a zavolali na linku 112. Hovor zdvihol operátor. Ten zadal znovu hlásenie do sytému a vyslal na miesto ďalšie hasičské auto a sanitku. Situácia bola rovnaká a v celom kraji nebolo jediné voľné záchranné vozidlo. A v aute zatiaľ pomaly vyhasínal aj ten aspoň jediný život, ktorý mal E-call zachrániť …
(5x známkováno, průměr: 1,40 z 5)