Niektorí z Vás sú možno oboznámení s dielom Henryka Sienkiewicza Ohňom a mečom, ktoré sa stalo mennou predlohou môjho dnešného článku. To však nie je jediná inšpirácia, ktorú som dnes od pána Sienkiewicza prebral. Oheň a meč sú symboly vojny, ktoré v 17-tom storočí znamenali moc a schopnosť podrobiť si súperov. A aj keď sa odvtedy mnohé zmenilo jedno ostalo rovnaké – vojna a jej symboly, z ktorých dva som aj ja ukryl do názvu svojho článku.
Keď už som začal tou literatúrou dovolil by som si ešte jeden citát, tentokrát od pána Orwella. A bude to krátky úryvok z diela 1984.
S prvými dvoma vetami tejto slávnej trojky sa dá po prečítaní diela súhlasiť no tej tretej si dovolím oponovať. Ako som už v úvode spomenul, vojna tú stále je. Akurát už nie je taká okatá ako zvykla byť. Dnešné boje sa vedú hlavne na poli informácií a tajné bezpečnostné zložky všetkých krajín sa snažia nájsť aj tie najdrobnejšie nitky, spájať ich dokopy a tak dominovať na svetovom bojisku. Nie je to teda nevedomosť, ktorá je silou ale práve naopak. Znalosti sú moc. Koniec koncov, celý súčasný vek je niekedy titulovaný ako informačná doba. Informačné technológie menia svetovú ekonomiku a sú jedným z najvýznamnejších fenoménov modernej doby. Informácia sa stáva tým najcennejším produktom a mnohé firmy sú ochotné zaplatiť nemalé peniaze za ich získanie. A zrejme to nie sú len súkromné spoločnosti, ktoré tieto dáta dolujú. Osobne by ma mimoriadne prekvapilo keby si svetové ako aj domáce mocnosti nechali tento lukratívny trh len tak utiecť pomedzi prsty. No a tak sa pomaly ale isto doňho začínajú vkrádať a menia ho v skutočné bojisko.
Hlavne medzi staršou generáciou je populárne si myslieť, že jediný kto je vystavený riziku sú teenageri, ktorí trávia príliš mnoho času na facebooku a radostne rozhadzujú všetky svoje osobné údaje zatiaľ čo my ostatní sme chránený dobrým a starajúcim sa Úradom pre ochranu osobných údajov, ktorý zatrhne všetky paskvily starajúce sa do našich životov (google street view a spol.). To však nie je tak úplne pravda, história totiž neraz dokázala, že nech dáte človeku do ruky čokoľvek nakoniec to zneužije…. a to sa dostávame späť k spomínanému ohňu.
Flame [Worm.Win32.Flame] je počítačový vírus, na ktorý ako prvá upozornila ruská spoločnosť Kaspersky lab (ktorá vyvíja jedno z najlepších antivírových riešení súčasnosti). Možno si myslíte, že hádzať nejaký vírus na triko vládam je paranoidné, ale tento konkrétny sa ukázal ako neobyčajne robustné riešenie, ktoré spojilo dokopy mnoho moderných technológií za účelom získavania citlivých dát. A to nehovoríme len o nejakom odchytávaní úderov klávesnice ale napr. aj možnosti nahrávať Skype hovory cez mikrofón či dokonca sa pomocou bluetooth pripojiť k blízkym zariadeniam ako napr. mobilný telefón a stiahnuť informácie z neho (SMS, emaily, kontakty….). Nielenže tieto veci hackerov bežne nezaujímajú je tu ďalšia zhoda náhod. A to je výskyt tohto mimoriadne komplikovaného odpočúvacieho červa. Absolútna majorita infikovaných počítačov sa nachádza v Iráne a za ním nasledujú ďalšie krajiny stredného východu a konfliktné oblasti severnej Afriky. Aj keď toto všetko môže vyzerať ako nejaká streštená sci-fi konšpirácia pravdou je, že mnoho bezpečnostných spoločností si myslí, že Flame je pokračovanie programu známeho ako Olympijské hry, ktorého výsledkom bol vírus Stuxnet, ktorý bol schopný infikovať iránske turbíny používané pri obohacovaní uránu a zvýšením otáčok nad únosnú mieru ich zničiť (takto zničených mohla byť až 1/5 turbín a išlo by to ďalej nebyť chyby vo víruse, ktorý sa začal šíriť aj na voľný internet a tím sa v podstate sám odhalil).
Izrael a USA, ktoré za celou touto rozšádou údajne stoja samozrejme všetko popreli aby sa vyhli otočenému efektu. To, že vytvorili niečo podobné by totiž dokonale ospravedlnilo kyberútoky voči spomínaným štátom. Zhodenie viny na nejakých upotených chlapíkov za klávesnicou však zhoršuje aj spôsob, ktorým sa vírus šíril. Identifikoval sa totiž ako platná aktualizácia Windows priamo od spoločnosti Microsoft a to sfalšovaním ich elektronického podpisu. Na to aby bolo také niečo možné potrebujete tým špičkových svetových kryptografov a ohromný (a hlavne ohromne drahý) výpočtový výkon, ktorý si nejaká skupinka samozvaných hackerov nemôže dovoliť.
Toto všetko sú však len moje domnienky a s istotou nemôžem tvrdiť nič. Je tu však aj ďalší fakt, ktorý nahlodáva moju dôveru v čistý štít tých nad nami. Existuje totiž fáma, ktorá hovorí, že zraniteľnosti v operačných systémoch sa už nepoužívajú len na podvodné zarobenie peňazí ale sú priamo predávané vládam za nemalý peniaz.
„Najhodnotnejšie sú v súčasnosti podľa tvrdení práve exploity a chyby v iOS, ktorých cena sa pohybuje od 100 do 250 tisíc dolárov. Za exploity proti Chrome a Internet Exploreru sa platí od 80 do 200 tisíc, vo Firefoxe a Safari od 60 do 150 tisíc, vo Windows od 60 do 120 tisíc. Za exploit účinný proti Wordu sú ochotné vládne agentúry zaplatiť 50 až 100 tisíc, vo Flash a Java pluginoch od 40 do 100 tisíc, v Androide od 30 do 60 tisíc, v Mac OS X od 20 do 50 tisíc a v Adobe Readeri od 5 do 30 tisíc dolárov.“(citácia a čísla prebrané z www.dsl.sk).
A o čo mi tu vlastne ide? Poukazovať na niečo čo možno niekto spravil (a možno nie) tisíce kilometrov od nás? Nie. Chcel som len povedať, že všetko má niekde svoj začiatok a aj ten slávny Veľký brat z citovanej 1984 nevznikol zo dňa na deň. Na celom svete je možno vidieť mnoho iniciatív, ktoré chcú pod nejakou zámienkou zničiť slobodu internetu a informácií a tým aj nepriamo získať kontrolu nad tým čo robíte a píšete. (ACTA, SOPA, PIPA…) Všetky tieto zmluvy sa snažia obmedziť elektronický hlas, ktorý už ale začína byť rovnako dôležitý ako ten na námestiach. Internet stál za pádom mocností, mení spôsob akým myslíme a je skvelým sluhom. Nenechajme preto ostatných aby z neho spravili zlého pána. Už to nie je iba o tom, že teenageri sa boja o svoje voľné porno ale pomocou správnych pák môžeme naozaj stratiť mnoho svojich slobôd hlavne keď sme na online komunikáciu odkázaní čoraz viac a viac. (banky, úrady, spoločnosti.. všetci migrujú svoje riešenia online a upúštajú od tých tradičných). Priznávam, že scenár, ktorý tu popisujem je možno trochu pritiahnutý za vlasy ale ak aspoň jedného človeka presvedčím o tom aby si dával pozor na to čo všetko o sebe prezradí alebo do budúcna dovolí prezradiť nebol tento článok zbytočný.
(Zatím nikdo nehlasoval)