Japonec už na začiatok: Nissan Almera N15

Featured Image

Ak sa nemýlim, na D-F ešte nie je recenzia môjho (už bývalého) auta, ktorým bol Nissan Almera N15. Tak som sa podujal ju napísať.

Už je to desať rokov, čo som riešil kúpu prvého auta. Najprv som hľadal nejaké ojazdené auto v okolí. Padlo mi do oka niekoľko Felícií, ale vždy, keď som už mal nejakú vyhliadnutú, havarovala, alebo sa práve predala. Potom prišlo niekoľko iných áut v dosť zlom technickom stave (ako vysvitlo pri prehliadkach v servisoch). Po týchto skúsenostiach som sa rozhodol zvýšiť rozpočet a dať si auto doviezť z Nemecka cez známeho.

Na auto samotné (bolo to ešte pred krízou), bez nákladov na dovoz a formality som mal asi 4 tis. EUR. Napriek rečiam o drahých náhradných dieloch som vsadil na spoľahlivosť japoncov. Po pátraní v recenziách rôznych modelov sa do konečného výberu dostali dva – Nissan Almera N15 a Toyota Corolla (siedma generácia). Corolla sa mi javila ešte o trochu spoľahlivejšia, ale aj drahšia, preto zvíťazila Almera.

Almera N15

Z Nemecka mi známy doviezol Nissan Almera s označením Magic, 5-dverový hatchback, v modrej metalíze, po facelifte (rok výroby 1998). Vo výbave bolo ABS, 4x airbagy, kotúčové brzdy aj vzadu, klíma, elektricky ovládané predné okná a spätné zrkadlá, elektrónové disky, posilňovač riadenia, centrálne zamykanie, imobilizér, zadný spoiler s tretím brzdovým svetlom, kazetové autorádio, chýbali len predné hmlovky. Auto bolo vyrobené v Japonsku a vyrábalo sa v rokoch 1995 až 2000 (v tom roku ho nahradila druhá generácia). Facelift modelu prišiel v roku 1998.

Motor 1.4 litra (1392 ccm) mal štandardne max. výkon 64 kW pri 6000 ot./min. Klasický atmosférický benzín s nepriamym vstrekovaním. V Nemecku sa však kvôli nižšiemu poistnému tento motor predával so zníženým max. výkonom na 55 kW. Zníženie sa dosiahlo naprogramovaním riadiacej jednotky a zúžením priemeru sacích zvodov. http://nissan.katalog-automobilu.cz/automobil/nissan-almera-n15-1-4-64-55kw-4dv-sedan Podľa toho istého popisu je na aute viacprvková zadná náprava, to však neviem potvrdiť ani vyvrátiť. V bezpečnostných testoch Almera N15 obstála pomerne slabo. 

Stav auta pri dovoze

Auto malo pri dovoze nejakú tú hrdzu na podvozku, malé poškodenie zadného nárazníka na oboch stranách a bolo treba vymeniť roztrhnuté manžety tlmičov. Na čelnom skle bola veľmi malá prasklina, časom sa trochu zväčšila, ale stále bola do limitu. Pri dovoze bolo najazdených 115 tis. km. Kým som mu po siedmych rokoch našiel nového majiteľa, najazdilo ďalších 83 tis. km. K autu neboli zimné kolesá, tie som kompletne dokupoval (185/65 R14). Interiér bol čistý a zachovalý.

Prikladám niekoľko fotiek z čias predaja.

Jazdné vlastnosti

S autom sa mi jazdilo dobre, nie som závodník, ale v zákrutách som nemal pocit nestability. Hydraulický posilňovač riadenia a mechanický plyn mi vyhovovali viac, ako dnešné systémy.

Predbiehať sa s max. výkonom 55 kw príliš nedalo, resp. bolo sa treba dobre pripraviť. Podradiť a vytočiť motor nebol problém, netrápil som ho nízkymi otáčkami. Zbytočne som však neriskoval. Obmedzovač som radšej neskúšal. Ľutoval som, že motory 2.0 110 kW sa dávali len do trojdverových verzií. Ako som sa však dozvedel od mechanika z Nissanu, tieto motory zas mali často problémy s únikom oleja. Zapnutá klimatizácia pôsobila pri zrýchľovaní ako antiturbo. Keď som ju vypol, mal som turbo.

Päťstupňová prevodovka bola na dnešné pomery asi dosť dlhá, čo mi vyhovovalo (približne takto – mesto: III = 50 km/h pri 2500 ot., IV = 60 km/h pri 2000 ot., medzimesto: V = 90 km/h pri 2500 ot., 110 km/h pri 3000 ot., predbiehanie: II = 60 km/h pri 4000 ot., III = 90 km/h pri 4000 ot., diaľnica: V = 130 km/h pri 3500 ot.).

Spotrebu som meral od plnej do plnej, palubný počítač tam aj tak nebol. Za sedem rokov bol celkový priemer 7,2 litra na 100 km, plus/mínus pol litra v zime/v lete. Jazdil som krátke mestské trasy do práce, okresky, ale aj diaľnice. Na diaľnici sa v lete dalo dosiahnuť 6,5 litra (pri 120 km/h). Keď som rúbal, tak 8 litrov.

Maximálka bola podľa okolností 170-180 km/h na tachometri. V porovnaní s GPS tachometer pridával k skutočnej rýchlosti asi 8%.

Prevádzka

Motor bol tichý a po celý čas s ním neboli žiadne problémy. Olej nebolo treba vôbec dolievať, iba pravidelne vymieňať.

Kabína je päťmiestna, prostredné sedadlo vzadu má len dvojbodový bezpečnostný pás. Kufor má objem 340 litrov, na bežné potreby to stačí. Zadné sedadlá sú delené 60:40, sklápajú sa samostatne sedáky a operadlá, vznikne rovná plocha. Raz som v aute prepravil aj poskladanú skriňu do kuchyne, len bolo treba vybrať opierku spolujazdca.

Žiarovky v predných svetlách sa dali vymeniť bez problémov, nemusel som sa hrať na doktora. Pri ľavom svetle bolo treba trochu odsunúť akumulátor, pri pravom len vytiahnuť nádržku s chladiacou kvapalinou. Možnosť rýchlo, hoci aj v núdzi si sám vymeniť žiarovku považujem za nutnosť (aspoň pre tlmené svetlo). Príde mi nezmyselné, že to u mnohých áut bolo a je inak.

Výmena peľového filtra nebola až tak jednoduchá, ako by mohla byť, ale stále v rámci normy. Bolo treba dať dole len skrinku pred spolujazdcom a trochu sa popasovať s dvoma dielami filtra.

Auto stálo celý čas vonku, nebolo garážované.

Výmeny, resp. závady

Spotrebný materiál – olej som dával meniť riadne každý rok, takisto čistenie klímy a filtre. Sem-tam sa menila nejaká žiarovka vpredu, stierače. Vymenili sa jedny letné pneumatiky. Zimné som kúpil na začiatku a odslúžili sedem zím až do konca.

Auto som servisoval u známych garážnikov. Za sedem rokov sa s autom, ktoré bolo kupované ako deväťročné, dialo nasledovné:

– ihneď sa vymenili roztrhnuté prachovky tlmičov, po roku odišla poistka od klimatizácie

– jedenkrát sa vymenila aj náplň klimatizácie, chladiaca kvapalina a olej v prevodovke, sviečky

– po dvanástich rokoch od výroby odišiel pôvodný akumulátor. Nový značkový sa však porúčal po ďalších troch rokoch

– slabými miestami auta boli mechanizmus stieračov (oprava dvakrát), spínacia skrinka (jediná vec, ktorú bolo nutné riešiť v originál servise) a hrdza

– v poslednom roku sa pokazili dva snímače ABS

– najväčším problémom bolo hrdzavenie, ktoré som riešil priebežne celý čas. Zhoršovať sa to výraznejšie začalo po troch rokoch (podbehy, nosníky, nápravnica, výfuk, nalievacie hrdlo do nádrže). Prehrdzavela aj brzdová trubka, našťastie práve vo chvíli, keď auto bolo u mechanika na geometrii

– menili sa aj tyčky stabilizátora, predné čapy, výfuk, brzdové platničky a kotúče

– po šiestich rokoch sa menili aj tlmiče a znovu brzdy. To už bol prehrdzavený aj ľavý nosník (pod sedadlom vodiča), ale ten som už nedával opravovať.

Záver

Almera ma v štichu nikdy nenechala. Výhodou je vcelku dobrá mechanická a elektrická spoľahlivosť. Za slabé miesto prvej Almery pokladám najmä nízku odolnosť voči hrdzi. Zo spätného pohľadu by som auto predal o rok-dva skôr. Hlavnou slabinou je však nízka pasívna bezpečnosť (aj na dobové pomery). To bol nakoniec rozhodujúci impulz pre jej predaj a kúpu nového auta, aj napriek vykonaným opravám. Nový majiteľ si ho kúpil ako druhé auto na dochádzanie do práce.

Trochu mimo témy: v jednej zo starých diskusií, kým neboli zmazané, bol odkaz na akúsi stránku so simulátorom hustoty premávky. Na ňom sa dali voliť počet a rýchlosť vozidiel, aj druh (nákladné, osobné). Zdá sa mi, že to bola stránka nejakej univerzity, alebo inštitútu. Bolo to dávnejšie, ale nemáte niekto uložený odkaz?


02.04.2017 adalbert


Související články:


12345 (29x hodnoceno, průměr: 2,31 z 5)
5 531x přečteno
Updatováno: 2.4.2017 — 22:08
D-FENS © 2016