Zdravím D-FENSákov. Pred nedávnom som utrpel tzv. Akustickú traumu (ďalej len AT) a tento článok som sa rozhodol napísať preto, aby ste sa v prípade, že sa dostanete do podobnej situácie, vyvarovali chýb, ktorých som sa ja dopustil a zrušil si tak šancu na vyliečenie. Pokúsim sa o to, aby bol text čo najstručnejší.
Čo je to akustická trauma
Všetci dobre vieme, že nadmerný hluk škodí neurosenzorickým bunkám vo vnútornom uchu. Čím je intenzita hluku vyššia, tým kratšiu dobu sú schopné tomuto hluku odolávať. Napr. Hluk o intenzite 80 db sú bunky schopné bez poškodenia vydržať 8 hodín, 90 db už len hodinu. 120 db zhruba 10-15 sekúnd. Samozrejme, závisí aj od prirodzenej odolnosti jednotlivca, niekto má uši citlivejšie, niekto vydrží viac.
AT vzniká, pokiaľ sú uši vystavené veľmi silnému hluku po dostatočne dlhú dobu na to, aby sa senzorické bunky metabolicky vyčerpali. Hluk o intenzite 140db a viac takéto vyčerpanie spôsobí okamžite (napr. Výstrel, výbuch, atď…). Nie som expert ani biológ, ale z rôznych článkov, ktoré som si naštudoval som to pochopil zhruba tak, že bunka sa doslova utopí vo vlastných sračkách, (rôzne agresívne formy kyslíku, voľné radikály, atď.), ktoré nestačí odbúravať. Po krátkom čase nastane tzv. apopnóza, čo je tzv. programovaná smrť bunky. Na rozdiel od vtákov a plazov, u cicavcov sa mŕtva bunka nenahradí novou neurosenzorickou bunkou. Čiže strata je trvalá. Smrť však nenastane okamžite – a tu je šanca napraviť škody.
AT sa prejaví stratou vnímania vyšších frekvencií, posunutia prahu vnímania zvukov (záleží od stupňa závažnosti) + vznikne typická diera v okolí pásma 4000Hz Ak prestanete počuť 15KHz+, to vás až tak trápiť nemusí, sú to frekvencie, ktoré sa bežne v živote nevyskytujú. 4KHz sa vyskytuje bežne a stratu pocítite nasledovne -zvuk sa prejaví otupenosťou, všetko znie akosi ináč. Ako keď orežete výšky v ekvalizéri. Poklesne tak kvalita vnímania.
Tinitus
Tinitus je snáď horšia pliaga ako čiastočná strata sluchu. Bohužiaľ, AT a Tinitus sú ako brat a sestra, čo chodia spolu ruka v ruke a tinitus vám na 70% bude spolu so stratou sluchu robiť spoločnosť. V skratke – jedná sa o fantómový signál, v prípade AT vznikajúci v poškodených sluchových bunkách. Prejavuje sa ako pískanie, hučanie, syčanie… podôb je mnoho. Krátkodobo ho asi zažil každý, pri vážnejšom poškodení uší sa môže stať trvalým. Dôsledky na psychické zdravie môžu byť fatálne – podľa závažnosti. Sem-tam niekoho doženie k samovražde. Kto chce vedieť viac, nech o info požiada strýčka google.
Dôležitých je prvých 48 hodín
Pokiaľ ste sa stali obeťou AT, musíte konať najneskôr do 48 hodín, avšak v ideálnom prípade do 24 hodín, to jest okamžite!!! Zobudili ste sa po hlučnom koncerte nahluchlí? Okamžite choďte k ušnému. Hodil vám niekto petardu pod nohy a píska vám v ušiach? Nezaháľajte ani sekundu. Ste zrovna na výlete? Prerušte ho a choďte k ušnému. Najlepšie rovno do nemocnice, pokiaľ je to možné. Nezabúdajte, že máte málo času. Pokiaľ je váš ušný lekár profík, aj tak vás do nemocnice pošle. Ak ide všetko podľa kostolného poriadku, po nevyhnutných vyšetreniach (audiometria a tympanometria), kde zistia stupeň poškodenia sluchu, dostanete priamo do žily inflúziu koktailu glukokortikoidov, vitamínov a vazodilatačných prostriedkov. Glukokortikoidy pôsobia protizápalovo, zlepšujú vyživovanie buniek a mimoriadne zvyšujú šance, že sa traumatizované sluchové bunky spamätajú a nezahynú. Ovšem, majú aj kopec vedľajších účinkov, ale to až pri dlhodobom užívaní. Obvyklá dávka je desať inflúzií, každý deň jedna.
Pokiaľ nieste hospitalizovaní, ale pre inflúzie si dochádzate ambulantne, využite na liečbu aj hyperbarickú komoru. Pri tlaku 2.5 atmosfér sa do krvnej plazmy dostane niekoľkonásobne viac kyslíka ako pri normobarickom tlaku a preniká do tkanív difúziou, pomáha tak poškodeným sluchovým bunkám predísť apopnóze. (neurosenzorické bunky vo vnútornom uchu i tak dýchajú iba difúziou) Údajne pri 3 atmosférach je hladina kyslíku v plazme tak veľká, že by organizmus prežil bez krviniek.
Pokiaľ toto všetko absolvujete včas, máte veľkú šancu, že sa váš sluch dostane temer do pôvodného stavu a prípadný tinitus vám zmizne.
Vyššie uvedený postup platí aj v prípade tzv. Náhlej idiopatickej straty sluchu – to jest strata sluch z neznámych príčin – večer si ľahnete spať a ráno sa zobudíte nahluchlí – väčšinou postihuje jedno ucho.
Môj prípad
Kamoš má Hondu Shadow 750. Ako každý správny chopperák, nebol spokojný so sériovými výfukmi, preto ich vymenil za ladené. Ale to nestačilo, preto dal preč decibel-killery. Miesto výfukov mu prakticky ostali obyčajné nerezové trubky.
Nevedel som to. Problém bol v tom, že som predtým jeho motorku nepočul a nevedel som, že tam nemá žiadne tlmiče hluku. Boli sme v garáži a kamoš (treba podotknúť, že na môj pokyn – chcel som si ju vypočuť) motorku naštartoval. A bolo vymaľované. V mojich ušiach. Garáž fungovala ako zosilňovač. V okamihu sa mi zmenil život.
S pískaním v ušiach som šiel k ušnému prakticky okamžite, no mal som smolu. Akurát zrovna neordinoval. Sestrička mi povedala – príďte zajtra alebo bežte na pohotovosť. Tu som spravil prvú chybu. Na pohotovosť – do 25km vzdialenej nemocnice, som nešiel. Myslel som si, že mi to hádam aj do rána prejde. Prešlo to – bohužiaľ len dočasne. Myslel som si, že to bude ok a tak som zameškal kritických 48 hodín, dôležitých na obnovu sluchu. Pískanie sa opäť objavilo o týždeň, zároveň som mal pocit, že o niečo horšie počujem. Doktor ma ihneď poslal do nemocnice, kde ma zjebali, že som prišiel neskoro. Inflúzie mi už vraj už nepomôžu, ale predpísali mi tabletky Prednisonu – čo je glukokortikoid, mal som ho brať 10 dní. V tej dobe som už vedel, že som to posral. Dozvedel som sa o tom, že by mi mohla pomôcť hyperbarická komora a absolvoval som v nej 36 expozícií. Naša poisťovňa liečbu tinitu neprepláca, takže som si to pekne hradil z vlastného vačku. Tinitus sa dosť zmiernil, no neprešiel.
Vždy som mal veľmi citlivé uši a počul som ako netopier. Teraz som mierne nahluchlý a piskot v ušiach ma privádza do šialenstva. Je to des, hlavne keď si pomyslím, že ak by som vyhľadal pomoc včas, mohol som byť v poriadku, alebo aspoň v lepšom stave. V každom prípade, i keď zameškáte kritických 48 hodín, nehádžte flintu do žita a bežte k lekárovi. I mierne zlepšenie je lepšie ako žiadne.
Svetlá budúcnosť?
Čaká ľudí postihnutých AT, ale i napr. degeneratívnou poruchou sluchu, či stratou z infekčných, či vekových príčin, svetlá budúcnosť? Vyzerá to tak, že áno. Biotechnológovia už dokázali čiastočne vrátiť sluch pokusným, zámerne ohlušeným zvieratám pomocou kmeňových buniek. Takisto gén, zvaný ATOH1 – dokáže u cicavcov úspešne stimulovať obnovu senzorických buniek vo vnútornom uchu. Tak ako sa to normálne deje u vtákov. Predpokladám, že po vychytaní chýb a nedostatkov, možno už za 10 rokov budú lekári schopní vrátiť ľuďom sluch na neurosenzorickej úrovni. Ale zadarmo to nebude, takže poškodení, začnite si šetriť na nové uši. Mistr google vám pomôže v hľadaní informácií.
Rada
Takže dámy a páni. Chráňte si svoj sluch, v práci, na strelnici alebo v motošporte. Ak sa stanete obeťou AT (pozor, i 2 hodiny na 120db rockovom koncerte je AT, preto i tam radšej noste špunty do uší) a píska vám v ušiach, situáciu okamžite riešte. Prejde to samo? Máte istotu? Nemáte. Neriskujte. Silná dávka glukokortikoidov a vitamínov podaná včas, vám môže zachrániť sluch. Skombinujte s hyperbarickou komorou, pokiaľ je to možné. Nešetrite peniazmi.
Nie som biológ, lekár ani expert a možnože som niektoré veci skomolil, ale hádam sa to všetko vysvetlí v prípadnej diskusii.
24.08.2012 Jano Despota
(23x známkováno, průměr: 2,43 z 5)